V spoločnom vyhlásení von der Leyenová a Costa označili podpis dohody za „významný pokrok, ktorý otvára cestu k trvalému a udržateľnému mieru pre obe krajiny a celý región“. „Teraz bude dôležité zabezpečiť včasnú implementáciu dohodnutých krokov, aby sa zaručil stabilný a neprerušovaný pokrok smerom k úplnej normalizácii,“ dodali.
Britský minister zahraničia David Lammy krajinám pogratuloval k „odvážnym krokom podniknutým vo Washingtone“. „Vyjadrujem uznanie (prezidentovi Spojených štátov Donaldovi Trumpovi) za jeho kľúčovú úlohu pri dosiahnutí tohto prelomu. Spojené kráľovstvo je pripravené podporovať mier na južnom Kaukaze,“ napísal Lammy.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí privítalo „finalizáciu znenia mierovej dohody oboma krajinami“, ale vyjadrilo obavy z „negatívnych dôsledkov zahraničnej intervencie v akejkoľvek podobe a forme, najmä v blízkosti spoločných hraníc“. Taký krok by podľa ministerstva „narušil bezpečnosť a stabilitu regiónu“.
Iránsky rezort diplomacie tak reagoval na zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru s názvom „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Výhradné právo na rozvoj koridoru budú mať Spojené štáty.
Trump informoval, že USA taktiež podpísali s každou krajinou samostatné bilaterálne dohody o rozšírení spolupráce v oblasti energetiky, obchodu a technológií vrátane umelej inteligencie. Zároveň doplnil, že boli zrušené aj obmedzenia týkajúce sa obrannej spolupráce medzi USA a Azerbajdžanom.
Arménsko a Azerbajdžan po rozpade Sovietskeho zväzu viedli viacero vojenských konfliktov o sporný, prevažne Arménmi obývaný azerbajdžanský región Náhorný Karabach. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane. O územie však prišli po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých všetci etnickí Arméni Náhorný Karabach opustili.
Zdroj feed teraz.sk
