V spolo?nom vyhlásení von der Leyenová a Costa ozna?ili podpis dohody za „významný pokrok, ktorý otvára cestu k trvalému a udržate?nému mieru pre obe krajiny a celý región“. „Teraz bude dôležité zabezpe?i? v?asnú implementáciu dohodnutých krokov, aby sa zaru?il stabilný a neprerušovaný pokrok smerom k úplnej normalizácii,“ dodali.
Britský minister zahrani?ia David Lammy krajinám pogratuloval k „odvážnym krokom podniknutým vo Washingtone“. „Vyjadrujem uznanie (prezidentovi Spojených štátov Donaldovi Trumpovi) za jeho k?ú?ovú úlohu pri dosiahnutí tohto prelomu. Spojené krá?ovstvo je pripravené podporova? mier na južnom Kaukaze,“ napísal Lammy.
Iránske ministerstvo zahrani?ných vecí privítalo „finalizáciu znenia mierovej dohody oboma krajinami“, ale vyjadrilo obavy z „negatívnych dôsledkov zahrani?nej intervencie v akejko?vek podobe a forme, najmä v blízkosti spolo?ných hraníc“. Taký krok by pod?a ministerstva „narušil bezpe?nos? a stabilitu regiónu“.
Iránsky rezort diplomacie tak reagoval na zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru s názvom „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachi?evan. Výhradné právo na rozvoj koridoru budú ma? Spojené štáty.
Trump informoval, že USA taktiež podpísali s každou krajinou samostatné bilaterálne dohody o rozšírení spolupráce v oblasti energetiky, obchodu a technológií vrátane umelej inteligencie. Zárove? doplnil, že boli zrušené aj obmedzenia týkajúce sa obrannej spolupráce medzi USA a Azerbajdžanom.
Arménsko a Azerbajdžan po rozpade Sovietskeho zväzu viedli viacero vojenských konfliktov o sporný, prevažne Arménmi obývaný azerbajdžanský región Náhorný Karabach. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane. O územie však prišli po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých všetci etnickí Arméni Náhorný Karabach opustili.
Zdroj feed teraz.sk
