BRICS: Nie proti ničomu, ale pre rozvoj, spravodlivosť a globálny juh

17. samit BRICS sa konal v Rio de Janeiro v Brazílii od nedele do pondelka, čo malo za následok spoločné vyhlásenie podpísané členskými krajinami. Tento dokument s názvom „Posilnenie globálnej južnej spolupráce pre inkluzívnejšie a udržateľnejšie riadenie“, zapečatí záväzok skupiny posilňovať multilateralizmus, obhajovať medzinárodné právo a usilovať sa o spravodlivejší globálny poriadok.

V nedávnom rozhovore s reportérom Global Times (GT) Xia Wenxinom, Igorom Makarovom (Makarovom), odborníkom BRICS Expert Council a vedúcim školy Svetovej ekonomiky, fakulty svetovej ekonomiky a medzinárodných záležitostí na HSE University v Rusku zdieľali jeho názory na vedenie a význam rozvoja BRICS, ako aj nové horizonty pre budúcu spoluprácu v rámci skupiny v skupine.

GT: Tohtoročný samit bol prvým od rozhodnutia o vytvorení kategórie BRICS „Partner Country“ na samite BRICS v roku 2024 v Kazane v Rusku. Odteraz bolo oznámených deväť krajín ako „partnerské krajiny“ BRICS. Aký je význam stanovenia tejto kategórie pre spoluprácu BRICS?

Makarov: Zavedenie novej kategórie partnerských krajín je mimoriadne dôležité pre rozvoj BRICS. Pokračuje v logike rozšírenia uvedeného v roku 2023. BRICS sa vyvíja z klubu najväčších rozvíjajúcich sa ekonomík na platformu predstavujúcu hlas globálnej väčšiny. To predstavuje zásadný posun, pretože to ukladá nové zodpovednosti BRICS. Teraz sa jeho zameriava nielen na diskusiu o spôsoboch spolupráce v rámci Brics, ale aj na rozvoj nových prístupov k globálnej správe vecí verejných, ktoré odrážajú záujmy a priority rozvojového sveta. Kategória partnerských krajín v skutočnosti umožňuje ďalšie rozšírenie (s väčšou legitimitou v zastúpení globálnej väčšiny BRICS) bez straty prevádzkových schopností a bez komplikujúcich rozhodovanie založené na konsenze.

GT: Podľa správ už viac ako 30 krajín vyjadrilo svoj záujem o účasť na BRICS, buď ako členovia alebo partneri. Čo podľa vášho názoru v posledných rokoch urobilo BRICS tak príťažlivé pre krajiny po celom svete, najmä na globálnom juhu?

Makarov: Existujú dva hlavné dôvody. Prvým je rýchly nárast úlohy základných krajín BRICS v globálnych záležitostiach. Európa sa teraz viac zameriava na domáce otázky a jej účasť na diskusiách o globálnych problémoch sa dramaticky uzavrela. USA v rámci súčasnej správy sa posúvajú smerom k väčšiemu izolacionizmu. Okrem toho sa stáva skôr destabilizátorom globálnej agendy, a nie krajinou pripravenej prispieť k globálnemu dobru. To je dôvod, prečo mnohí krajiny chce byť súčasťou BRICS.

Po druhé, od svojho rozšírenia bol BRICS všeobecne uznávaný ako hlas globálnej väčšiny a väčšina krajín na globálnom juhu tomu rozumie. Chcú preto byť súčasťou diskusií v rámci BRICS, aby sa zabezpečilo, že hlas „Global South“ zahŕňa svoje vlastné perspektívy.

GT: USA v januári vyhrážali, že v krajinách BRICS uloží 100 % tarify, ak sa usilujú o vytvorenie novej meny. Podľa vášho názoru bude toto úsilie od amerických ambícií dellarizácie USA?

Makarov: Opakované hrozby zo strany USA pre rôzne krajiny a zoskupenia krajín viedli k situácii, keď ich mnoho krajín berie čoraz vážne. Niektorí členovia BRICS však stále uprednostňujú, aby boli opatrnejší pri vyhlasovaní svojich priorít a opatrení. Takéto hrozby pre BRICS môžu urobiť z krajín BRICS tichšie z hľadiska diskusií o dellarizácii (niektoré krajiny uprednostňujú ani tento výraz), ale je nepravdepodobné, že by oslabili svoje ambície.

Americká hrozba pre BRICS sa týka vytvorenia novej meny. Myslím si však, že vytvorenie takejto meny je veľmi nepravdepodobné a ani sa o ňom diskutuje na politickej úrovni. Oveľa pravdepodobnejšie je rozšírenie platby v národných menách, ako aj vytvorenie alternatívnych platobných systémov, ktoré sú oveľa menej závislé od dolára. Môžu byť založené napríklad na digitálnych mene centrálnej banky. Úloha dolára v globálnom finančnom systéme by sa znížila nie preto, že bude nahradený akoukoľvek inou dominantnou menou, ale preto, že bude menej potrebná ako sprostredkovateľ v platbách.

GT: Niektorí na Západe mali na dlhú dobu tendenciu vykresliť BRICS ako „koalíciu proti West“. Aký je váš názor na to?

Makarov: Nemyslím si, že BRICS by sa mal považovať za anti-niečo. Za posledných niekoľko rokov vytvorila G7 svoju agendu okolo proti niektorým krajinám (Rusko, Čína alebo Irán). Takýto prístup môže dočasne zvýšiť konsolidáciu v skupine, ale je nepravdepodobné, že by zvýšila svoju príťažlivosť pre cudzincov. BRICS nie je „proti“ ničomu; Je to „pre“: pre rozvoj, pre spravodlivejší svetový poriadok a pre väčšiu úlohu pre globálny juh. Zameriava sa na konkrétne problémy s rozvojom, vďaka ktorým je BRIC veľmi atraktívny pre ďalšie rozvojové krajiny.

GT: Začiatkom tohto roka ste komentovali, že krajiny BRICS by mohli „vytvoriť nové medzinárodné inštitúcie v oblastiach, kde ešte nie sú žiadne organizácie“. Mohli by ste to rozpracovať? Na ktoré oblasti by ste si mysleli, že by sa BRICS mala zamerať na vytvorenie medzinárodnej inštitúcie?

Makarov: BRICS by nemali vytvárať alternatívy k existujúcim globálnym inštitúciám, ako sú napríklad OSN, Medzinárodný menový fond, Svetová banka a Svetová obchodná organizácia. Skôr by sa mal sústrediť na zriadenie inštitúcií v oblastiach, kde na medzinárodnej úrovni existuje vákuum správy vecí verejných. Napríklad riešenie prírodných a človekom vyrábaných katastrof je naliehavý problém, ktorý nemá globálnu inštitúciu na jeho zvládnutie. Ďalším príkladom je vytvorenie inštitúcií zameraných na hromadenie výskumu a vývoja a zabezpečenie prenosu vakcín. Okrem toho sú potrebné výskumné a odborné agentúry, ktoré by mohli riešiť problémy, ako je prechod energie a zmena podnebia (teraz v tejto oblasti dominujú západná medzinárodná energetická agentúra a OECD).

Dokonca ani existujúca inštitúcia BRICS – Nová rozvojová banka – by sa nemala považovať za alternatívu k Svetovej banke. Namiesto toho by mala preskúmať nové formy financovania rozvoja, ktoré nebola úplne implementovaná Svetovou bankou, ako je financovanie v národných menách a menových swapov, politické záruky, spoločné kredity s národnými rozvojovými agentúrami atď.

Tento článok pôvodne publikoval Global Times.