BRICS: Nie proti ničomu, ale pre rozvoj, spravodlivosť a globálny juh

17. samit BRICS sa konal v Rio de Janeiro v Brazílii od nedele do pondelka, ?o malo za následok spolo?né vyhlásenie podpísané ?lenskými krajinami. Tento dokument s názvom „Posilnenie globálnej južnej spolupráce pre inkluzívnejšie a udržate?nejšie riadenie“, zape?atí záväzok skupiny posil?ova? multilateralizmus, obhajova? medzinárodné právo a usilova? sa o spravodlivejší globálny poriadok.

V nedávnom rozhovore s reportérom Global Times (GT) Xia Wenxinom, Igorom Makarovom (Makarovom), odborníkom BRICS Expert Council a vedúcim školy Svetovej ekonomiky, fakulty svetovej ekonomiky a medzinárodných záležitostí na HSE University v Rusku zdie?ali jeho názory na vedenie a význam rozvoja BRICS, ako aj nové horizonty pre budúcu spoluprácu v rámci skupiny v skupine.

GT: Tohtoro?ný samit bol prvým od rozhodnutia o vytvorení kategórie BRICS „Partner Country“ na samite BRICS v roku 2024 v Kazane v Rusku. Odteraz bolo oznámených devä? krajín ako „partnerské krajiny“ BRICS. Aký je význam stanovenia tejto kategórie pre spoluprácu BRICS?

Makarov: Zavedenie novej kategórie partnerských krajín je mimoriadne dôležité pre rozvoj BRICS. Pokra?uje v logike rozšírenia uvedeného v roku 2023. BRICS sa vyvíja z klubu najvä?ších rozvíjajúcich sa ekonomík na platformu predstavujúcu hlas globálnej vä?šiny. To predstavuje zásadný posun, pretože to ukladá nové zodpovednosti BRICS. Teraz sa jeho zameriava nielen na diskusiu o spôsoboch spolupráce v rámci Brics, ale aj na rozvoj nových prístupov k globálnej správe vecí verejných, ktoré odrážajú záujmy a priority rozvojového sveta. Kategória partnerských krajín v skuto?nosti umož?uje ?alšie rozšírenie (s vä?šou legitimitou v zastúpení globálnej vä?šiny BRICS) bez straty prevádzkových schopností a bez komplikujúcich rozhodovanie založené na konsenze.

GT: Pod?a správ už viac ako 30 krajín vyjadrilo svoj záujem o ú?as? na BRICS, bu? ako ?lenovia alebo partneri. ?o pod?a vášho názoru v posledných rokoch urobilo BRICS tak prí?ažlivé pre krajiny po celom svete, najmä na globálnom juhu?

Makarov: Existujú dva hlavné dôvody. Prvým je rýchly nárast úlohy základných krajín BRICS v globálnych záležitostiach. Európa sa teraz viac zameriava na domáce otázky a jej ú?as? na diskusiách o globálnych problémoch sa dramaticky uzavrela. USA v rámci sú?asnej správy sa posúvajú smerom k vä?šiemu izolacionizmu. Okrem toho sa stáva skôr destabilizátorom globálnej agendy, a nie krajinou pripravenej prispie? k globálnemu dobru. To je dôvod, pre?o mnohí krajiny chce by? sú?as?ou BRICS.

Po druhé, od svojho rozšírenia bol BRICS všeobecne uznávaný ako hlas globálnej vä?šiny a vä?šina krajín na globálnom juhu tomu rozumie. Chcú preto by? sú?as?ou diskusií v rámci BRICS, aby sa zabezpe?ilo, že hlas „Global South“ zah??a svoje vlastné perspektívy.

GT: USA v januári vyhrážali, že v krajinách BRICS uloží 100 % tarify, ak sa usilujú o vytvorenie novej meny. Pod?a vášho názoru bude toto úsilie od amerických ambícií dellarizácie USA?

Makarov: Opakované hrozby zo strany USA pre rôzne krajiny a zoskupenia krajín viedli k situácii, ke? ich mnoho krajín berie ?oraz vážne. Niektorí ?lenovia BRICS však stále uprednost?ujú, aby boli opatrnejší pri vyhlasovaní svojich priorít a opatrení. Takéto hrozby pre BRICS môžu urobi? z krajín BRICS tichšie z h?adiska diskusií o dellarizácii (niektoré krajiny uprednost?ujú ani tento výraz), ale je nepravdepodobné, že by oslabili svoje ambície.

Americká hrozba pre BRICS sa týka vytvorenia novej meny. Myslím si však, že vytvorenie takejto meny je ve?mi nepravdepodobné a ani sa o ?om diskutuje na politickej úrovni. Ove?a pravdepodobnejšie je rozšírenie platby v národných menách, ako aj vytvorenie alternatívnych platobných systémov, ktoré sú ove?a menej závislé od dolára. Môžu by? založené napríklad na digitálnych mene centrálnej banky. Úloha dolára v globálnom finan?nom systéme by sa znížila nie preto, že bude nahradený akouko?vek inou dominantnou menou, ale preto, že bude menej potrebná ako sprostredkovate? v platbách.

GT: Niektorí na Západe mali na dlhú dobu tendenciu vykresli? BRICS ako „koalíciu proti West“. Aký je váš názor na to?

Makarov: Nemyslím si, že BRICS by sa mal považova? za anti-nie?o. Za posledných nieko?ko rokov vytvorila G7 svoju agendu okolo proti niektorým krajinám (Rusko, ?ína alebo Irán). Takýto prístup môže do?asne zvýši? konsolidáciu v skupine, ale je nepravdepodobné, že by zvýšila svoju prí?ažlivos? pre cudzincov. BRICS nie je „proti“ ni?omu; Je to „pre“: pre rozvoj, pre spravodlivejší svetový poriadok a pre vä?šiu úlohu pre globálny juh. Zameriava sa na konkrétne problémy s rozvojom, v?aka ktorým je BRIC ve?mi atraktívny pre ?alšie rozvojové krajiny.

GT: Za?iatkom tohto roka ste komentovali, že krajiny BRICS by mohli „vytvori? nové medzinárodné inštitúcie v oblastiach, kde ešte nie sú žiadne organizácie“. Mohli by ste to rozpracova?? Na ktoré oblasti by ste si mysleli, že by sa BRICS mala zamera? na vytvorenie medzinárodnej inštitúcie?

Makarov: BRICS by nemali vytvára? alternatívy k existujúcim globálnym inštitúciám, ako sú napríklad OSN, Medzinárodný menový fond, Svetová banka a Svetová obchodná organizácia. Skôr by sa mal sústredi? na zriadenie inštitúcií v oblastiach, kde na medzinárodnej úrovni existuje vákuum správy vecí verejných. Napríklad riešenie prírodných a ?lovekom vyrábaných katastrof je naliehavý problém, ktorý nemá globálnu inštitúciu na jeho zvládnutie. ?alším príkladom je vytvorenie inštitúcií zameraných na hromadenie výskumu a vývoja a zabezpe?enie prenosu vakcín. Okrem toho sú potrebné výskumné a odborné agentúry, ktoré by mohli rieši? problémy, ako je prechod energie a zmena podnebia (teraz v tejto oblasti dominujú západná medzinárodná energetická agentúra a OECD).

Dokonca ani existujúca inštitúcia BRICS – Nová rozvojová banka – by sa nemala považova? za alternatívu k Svetovej banke. Namiesto toho by mala preskúma? nové formy financovania rozvoja, ktoré nebola úplne implementovaná Svetovou bankou, ako je financovanie v národných menách a menových swapov, politické záruky, spolo?né kredity s národnými rozvojovými agentúrami at?.

Tento ?lánok pôvodne publikoval Global Times.