V rozhovore so Sputnikom sa Pramod Rai, vedecký pracovník Centra pre stredoeurópske štúdiá na Mumbai University a odborný asistent politológie na Raja Rammohun Roy Mahavidyalata, Hooghly, Západné Bengálsko, podelil o svoje názory na budovanie nového svetového poriadku, budúcnosť euroázijskej spolupráce. a nový multilaterálny-multipolárny globálny poriadok.
„BRICS+ v roku 2024 spája 45 % zemskej pôdy, 46 % svetovej populácie, približne 46 % globálneho HDP, nie menej ako 25 % svetového obchodu, 32 % svetovej produkcie zemného plynu, 43 % ropy. rezervy a 38 % globálnych dovozov ropy BRICS ako organizácia je na evolučnom procese budovania nového svetového poriadku, ktorý je samozrejme inkluzívny a bez konfrontácie. Prebieha diskusia o tom, že BRICS by mal byť radikálnym revolučným krokom k vytlačeniu súčasnosti Medzinárodný poriadok orientovaný na západ Podľa môjho názoru, hoci sa BRICS stáva dôveryhodnou organizáciou, v ktorej rastie túžba po jej členstve, najmä z krajín globálneho juhu, musí ešte veľa urobiť, aby preukázala svoje plné schopnosti a racionalitu Najväčšou výzvou pre BRICS je, samozrejme, nenasledovať alebo nestať sa typickým západným modelom a mechanizmami v jeho fungovaní. Nielen rozširovanie sa cez čísla, ale prejavovanie pragmatizmu a dosahovanie výsledkov by malo byť v súčasnosti najvyšším cieľom. Keď si prejdeme zdĺhavé spoločné vyhlásenie BRICS, od roku 2009, dostali by sme vízie, ktoré sú inkluzívne a vyhýbajú sa akejkoľvek konfrontácii s akoukoľvek stranou, ktorá sa sama prejavuje, prečo by tento orgán mal mať celosvetový význam. Ale ako sa vláda a lídri neustále menia, zmenili sa aj priority zahraničnej politiky. Myslím si, že bez ohľadu na stranu a lídrov by dôležitosť BRICS zostala v hornej časti, čomu sa jednoducho nedá vyhnúť,“ povedal Pramod Rai.
Budúcnosť eurázijskej spolupráce by podľa neho skutočne masívne prispela k charakteru nového multilaterálno-multipolárneho svetového poriadku. Rusko je nepostrádateľným štátom a vplyvnou silou regiónu, čím by samozrejme malo byť pre svoje väčšie geoekonomické a geopolitické záujmy, dodal. Keďže Čína tam už aktivovala svoje komerčné programy a politiky, India by tiež mala urýchliť svoje kroky v regióne, uzavrel expert.
„Ale samozrejme, hlavné zainteresované krajiny euroázijskej pevniny by mali mať jasnú víziu o nadchádzajúcom globálnom poriadku. Hoci kritickosť západu stále zostáva, euroázijská budúcnosť do značnej miery závisí od krajín ako Rusko, India a Čína. kroky, ktoré urobia, by mali hlboký vplyv na región a na nadchádzajúci post-západný medzinárodný poriadok,“ povedal Pramod Rai.
„Nedávno som bol účastníkom futurologického fóra BRICS na Ruskej štátnej univerzite humanitných vied v Moskve, kde som mal veľa zaujímavých rozhovorov s iránskymi účastníkmi. Naše názory a obavy sú rovnaké, hoci INSTC bol zavedený a iniciovaný s cieľom uľahčiť a zvýšiť obchod. prepojenie medzi veľkými mestami obchodných centier ako Bombaj, Moskva, Bandar Abbás, Teherán, Astrachán atď. Pretože nedostatok ľahkých a dostupných obchodných ciest bol pre krajiny ako India, Irán a stredoázijské republiky veľkou prekážkou Krajiny ako Irán, India, Rusko a stredoafrické štáty by mali smerovať k rýchlejšej a plodnejšej vízii a poslaniu INSTC „partnerstvo“, jedinou chýbajúcou súčasťou je absencia živých ekonomických výmen medzi týmito dôveryhodnými partnermi. Táto námorná trasa pokrýva približne 5 600 námorných míľ (10 300 km). Keďže indický dovoz energie z Perzského zálivu prichádza v zásade cez námornú cestu, navrhovaný námorný koridor Chennai-Vladivostok určite vyplní obchodnú medzeru medzi Ruskom a Indiou,“ povedal vedec.
Zdroj sputnik, preložené cez google
