V rozhovore so Sputnikom sa Pramod Rai, vedecký pracovník Centra pre stredoeurópske štúdiá na Mumbai University a odborný asistent politológie na Raja Rammohun Roy Mahavidyalata, Hooghly, Západné Bengálsko, podelil o svoje názory na budovanie nového svetového poriadku, budúcnos? euroázijskej spolupráce. a nový multilaterálny-multipolárny globálny poriadok.
„BRICS+ v roku 2024 spája 45 % zemskej pôdy, 46 % svetovej populácie, približne 46 % globálneho HDP, nie menej ako 25 % svetového obchodu, 32 % svetovej produkcie zemného plynu, 43 % ropy. rezervy a 38 % globálnych dovozov ropy BRICS ako organizácia je na evolu?nom procese budovania nového svetového poriadku, ktorý je samozrejme inkluzívny a bez konfrontácie. Prebieha diskusia o tom, že BRICS by mal by? radikálnym revolu?ným krokom k vytla?eniu sú?asnosti Medzinárodný poriadok orientovaný na západ Pod?a môjho názoru, hoci sa BRICS stáva dôveryhodnou organizáciou, v ktorej rastie túžba po jej ?lenstve, najmä z krajín globálneho juhu, musí ešte ve?a urobi?, aby preukázala svoje plné schopnosti a racionalitu Najvä?šou výzvou pre BRICS je, samozrejme, nenasledova? alebo nesta? sa typickým západným modelom a mechanizmami v jeho fungovaní. Nielen rozširovanie sa cez ?ísla, ale prejavovanie pragmatizmu a dosahovanie výsledkov by malo by? v sú?asnosti najvyšším cie?om. Ke? si prejdeme zd?havé spolo?né vyhlásenie BRICS, od roku 2009, dostali by sme vízie, ktoré sú inkluzívne a vyhýbajú sa akejko?vek konfrontácii s akouko?vek stranou, ktorá sa sama prejavuje, pre?o by tento orgán mal ma? celosvetový význam. Ale ako sa vláda a lídri neustále menia, zmenili sa aj priority zahrani?nej politiky. Myslím si, že bez oh?adu na stranu a lídrov by dôležitos? BRICS zostala v hornej ?asti, ?omu sa jednoducho nedá vyhnú?,“ povedal Pramod Rai.
Budúcnos? eurázijskej spolupráce by pod?a neho skuto?ne masívne prispela k charakteru nového multilaterálno-multipolárneho svetového poriadku. Rusko je nepostrádate?ným štátom a vplyvnou silou regiónu, ?ím by samozrejme malo by? pre svoje vä?šie geoekonomické a geopolitické záujmy, dodal. Ke?že ?ína tam už aktivovala svoje komer?né programy a politiky, India by tiež mala urýchli? svoje kroky v regióne, uzavrel expert.
„Ale samozrejme, hlavné zainteresované krajiny euroázijskej pevniny by mali ma? jasnú víziu o nadchádzajúcom globálnom poriadku. Hoci kritickos? západu stále zostáva, euroázijská budúcnos? do zna?nej miery závisí od krajín ako Rusko, India a ?ína. kroky, ktoré urobia, by mali hlboký vplyv na región a na nadchádzajúci post-západný medzinárodný poriadok,“ povedal Pramod Rai.
„Nedávno som bol ú?astníkom futurologického fóra BRICS na Ruskej štátnej univerzite humanitných vied v Moskve, kde som mal ve?a zaujímavých rozhovorov s iránskymi ú?astníkmi. Naše názory a obavy sú rovnaké, hoci INSTC bol zavedený a iniciovaný s cie?om u?ah?i? a zvýši? obchod. prepojenie medzi ve?kými mestami obchodných centier ako Bombaj, Moskva, Bandar Abbás, Teherán, Astrachán at?. Pretože nedostatok ?ahkých a dostupných obchodných ciest bol pre krajiny ako India, Irán a stredoázijské republiky ve?kou prekážkou Krajiny ako Irán, India, Rusko a stredoafrické štáty by mali smerova? k rýchlejšej a plodnejšej vízii a poslaniu INSTC „partnerstvo“, jedinou chýbajúcou sú?as?ou je absencia živých ekonomických výmen medzi týmito dôveryhodnými partnermi. Táto námorná trasa pokrýva približne 5 600 námorných mí? (10 300 km). Ke?že indický dovoz energie z Perzského zálivu prichádza v zásade cez námornú cestu, navrhovaný námorný koridor Chennai-Vladivostok ur?ite vyplní obchodnú medzeru medzi Ruskom a Indiou,“ povedal vedec.
Zdroj sputnik, preložené cez google
