Po?as súdneho procesu, v ktorom Breivik žaluje Nórsko za údajné porušovanie svojich ?udských práv, to pod?a agentúry AFP uviedol právny zástupca nórskeho štátu Andreas Hjetland.
Breivik pritom tvrdí, že takmer 12 rokov trvajúca izolácia na samotke je porušením ?lánku 3 Európskeho dohovoru o ?udských právach, ktorý zakazuje ne?udské ?i ponižujúce tresty alebo zaobchádzanie.
Súdny proces, ktorý sa za?al v pondelok, sa z bezpe?nostných dôvodov koná v telocvi?ni väznice Ringerike, kde si extrémista odpykáva svoj trest.
Pred vyše 12 rokmi Breivik spáchal najkrvavejší útok na nórskej pôde od druhej svetovej vojny: 22. júla 2011 najprv odpálil bombu v blízkosti vládnych úradov v Osle, pri?om zabil osem ?udí, a následne v letnom tábore mládežníckeho krídla Strany práce na ostrove Utoya zastrelil 69 ?alších ?udí, vä?šinou tínedžerov.
V roku 2012 bol za to odsúdený na najvyšší vtedy platný trest v Nórsku – na 21 rokov väzenia s možnos?ou pred?ženia, pokia? bude na?alej považovaný za nebezpe?ného.
„Breivik dnes predstavuje rovnaké nebezpe?enstvo ako 21. júla 2011“ – v predve?er dvoch útokov, ktoré starostlivo pripravil, vyhlásil advokát Hjetland v najnovšom konaní pred súdom.
Dodal, že Breivikova „ideológia zostáva rovnaká, jeho sklon k neobmedzenému násiliu je zrejmý a jeho osobnostné danosti (…) všetky tieto faktory posil?ujú ešte viac“.
Advokát nórskeho štátu sa vo svojom vyjadrení pred súdom opieral aj o správy od psychiatrov a dozorcov, ktoré sved?ia o Breivikovej pretrvávajúcej nebezpe?nosti a o tom, že stále schva?uje ?iny, ktorých sa dopustil.
AFP v tejto súvislosti pripomenula, že svojho ?asu Breivik na otázku, ?i „sú potrebné ?alšie teroristické útoky“, odpovedal: „Ur?ite“.
Breivikov právnik Oystein Storrvik v pondelok súd požiadal o uvo?nenie väzenského režimu svojho mandanta, pri?om argumentoval, že izolácia u?ho vyvoláva sklony k samovražde a depresie.
Z pojednávania v utorok pod?a AFP vyplynulo, že Breivik sa v roku 2020 pokúsil o samovraždu obesením na uteráku. Predstavitelia štátu však v súvislosti s tým poukázali na to, že Breivik sa postaral o to, aby dozorcovia o tomto jeho zámere vedeli.
S odvolaním sa na ?alší ?lánok Dohovoru o ?udských právach, ktorý zaru?uje právo na korešpondenciu, sa Breivik pred súdom domáha aj zmiernenia obmedzení pre jeho prichádzajúcu a odosielanú korešpondenciu.
V rovnakej veci Breivik žaloval nórsky štát aj v roku 2016. Okresný súd v Osle vtedy rozhodol, že Breivikove väzenské podmienky sú v rozpore s ?lánkom Európskeho dohovoru o ochrane ?udských práv a základných slobôd, ktorý zakazuje nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s väznenými osobami.
Štát sa proti tomuto verdiktu odvolal. Odvolací súd v marci 2017 rozhodol, že väzenské podmienky, v akých si Breivik odpykáva trest, neporušujú jeho ?udské práva.
O rok neskôr, v roku 2018, Európsky súd pre ?udské práva (ES?P) v Štrasburgu zamietol Breivikovo odvolanie proti spomínanému verdiktu ako „neprípustné z dôvodu, že je zjavne nepodložené“.
Zdroj feed teraz.sk
