„Toto čerpanie použijeme na projekty energetickej efektívnosti, na spolufinancovanie eurofondových projektov. Časť z úveru použijeme na financovanie rekonštrukcií mostov a časť na zvyšovanie energetickej efektívnosti a zlepšovanie podmienok v našich organizáciách, školských a sociálnych,“ uviedol pre TASR riaditeľ odboru financií Úradu BSK Marek Vlčej.
Európsku investičnú banku si vybral kraj preto, že s ňou má dlhodobé skúsenosti, i z dôvodu toho, že ju považuje za najlepšiu banku, čo sa podmienok týka. Úverový rámec je pritom „de facto“ prísľub banky, do tejto výšky je možné čerpať financie a za akých podmienok. V úverovom rámci je teda vždy dohodnuté, v koľkých tranžách či v akej výške sa úverový rámec čerpá. Pri Európskej investičnej banke platí, že každý rámec má svoje vlastné podmienky.
Zostávajúcu časť, teda desať miliónov eur, plánuje kraj využiť budúci rok.
Zadlženie BSK k 30. júnu je na úrovni 29,18 percenta, čo podľa kraja predstavuje komfortný priestor na získanie návratných zdrojov financovania potrebných k realizácii viacerých investičných projektov. „Je to veľmi dobré percento a umožňuje používať návratné zdroje financovania v najbližších rokoch,“ poznamenal Vlčej s tým, že návratné zdroje považuje kraj za lacný zdroj financií, nakoľko je napríklad vždy úroková sadzba nižšia, ako je inflácia, a je výrazne nižšia, ako sú daňové príjmy v krajoch, z ktorých sa tieto úvery platia. Z matematického i finančného hľadiska sú to podľa Vlčeja výhodné zdroje.
Zdroj feed teraz.sk
