Gombár podľa tvorivého tandemu dramaturgičky Veroniky Kolejákovej a režisérky Aleny Weisel Lelkovej prináša dôležitú tému spolužitia medzi človekom a všetkým, čo ho v prostredí prírody obklopuje. „Prináša intímny a zároveň univerzálny príbeh muža a ‚jeho stromu‘- starej jablone, popri ktorej v rodičovskom dome na vidieku, obklopenom sadom, vyrastal,“ približujú text autora.
„Dodo Gombár s chirurgickou presnosťou trafil nerv mojej environmentálnej úzkosti, ktorú v súvislosti so svojimi deťmi a ich budúcnosťou pociťujem dlhší čas,“ hovorí Weisel Lelková. „Nie je to dramatický text v pravom zmysle slova a tlmočiť tú poéziu, nehu, smútok, krásu a bolesť je pre nás výzvou,“ komentovala tvorbu inscenácie, ktorú odpremiérujú v Štúdiu 12, kde ako režisérka začínala.
Gombár podľa vlastných slov sa pri písaní textu snažil spojiť niekoľko perspektív. „Akýsi fundamentálny vnem krajiny, ktorá obklopovala moje detstvo, mladosť, bola jednou z nich. To je, samozrejme, hlboko osobný rozmer. Jednou z ďalších rovín bola určitá skepsa z vývoja nášho vzťahu k zemi, k pôde, prírodným zdrojom. Spochybnenie drastickej potreby človeka dobývať všetko nedobytné. V prelínaní týchto vrstiev už potom naplno pracovala fikcia a fabulácia, ale, povedal by som, prazáklad vychádza z hmatateľných zážitkov či vnemov,“ vysvetlil autor.
Ako ďalej uvádza inscenačný tím, na pozadí chátrajúceho vzťahu manželskej dvojice v kríze a pokusu o jeho záchranu sa v príbehu zrkadlí vzťah ľudí k spustošenej krajine, podriadenej často necitlivo potrebám ľudí. Tvorcovia pozývajú divákov na chvíľu sa zastaviť v čase, zahĺbiť sa do slov, zvukov, obrazov a preskúmať vlastné hlboko zapustené korene. „Nájsť si svoju vlastnú cestu k nádeji na život v blízkom kontakte s prírodou, s ktorou sme organicky spojení,“ dodáva Divadelný ústav. Gombárov text je súčasťou zborníka hier Green Drama, ktorý vydal v roku 2020.
Zdroj feed teraz.sk
