Vzácna šab?a nájdená v 1 300 rokov starom avarskom pohrebisku, jedna z iba 80 objavených podobných zbraní
Úradníci odhalili hrobku starovekého bojovníka, ktorého pochoval pred viac ako 1 300 rokmi dávno zabudnutý národ.
Múzeum krá?a svätého Štefana, ktoré sa nachádza v ma?arskom Székesfehérvári, oznámilo objav na Facebooku. Hrobka patrila „vysokopostavenému bojovníkovi z obdobia Avarov“, uvádza sa v preloženom príspevku.
Avari boli ko?ovný národ zo Strednej Ázie, ktorý sa v ranom stredoveku usadil v ?astiach dnešného Ma?arska, Slovenska, Rumunska, Srbska a Rakúska. Kedysi dominantní v strednej a južnej Európe, ich moc po ?aženiach Karola Ve?kého oslabla.
Pohreb, hlboký menej ako dva metre, pravdepodobne pochádza z obdobia medzi rokmi 670 a 690 n. l., po?as stredného avarského obdobia. Bol objavený v auguste, hoci úradníci odhalili objav až v októbri.
V oznámení múzea sa uvádza, že telo sa zrejme v ur?itom okamihu „pohnalo“, pretože hlava, hrudník a brucho bojovníka boli presunuté z ich anatomických polôh.
Hrob však obsahoval aj fascinujúce – a cenné – artefakty, ktoré zostali nedotknuté.
Patrili medzi ne dlhý nôž, strieborné ozdoby na opasok, pozlátené prstene z pleteného pletenca, náušnica a šab?a.
Frigyes Szücsi, vedúci archeológ vykopávok, pre Fox News Digital povedal, že zo stredného avarského obdobia sa našlo iba 80 podobných šablí.
„Vä?šina z nich však nie je v takom dobrom stave ako tá, ktorú sme našli, alebo neboli objavené po?as archeologických vykopávok,“ povedal Szücsi. „Šable mali iba vysokopostavení bojovníci, pretože to bola najdrahšia zbra? tej doby.“
Archeológ dodal: „Toto je jedna z najstarších šablí, pretože tento nový typ zbrane sa objavil sú?asne v Karpatskej kotline a vo východnej Európe v druhej polovici 7. storo?ia.“
Vybratie šable bez jej poškodenia sa ukázalo ako zložité. Szücsi povedal, že tím vykopávok použil na jej premiestnenie nástroj podobný krabici na mieru.
Šab?a teraz váži len okolo 0,6 kg a úradníci sa domnievajú, že predtým, ako skorodovala, bola ove?a ?ažšia.
Tiež sa domnievajú, že hrob bol znovu otvorený z rituálnych – a nie z nekalých – dôvodov, ke?že na mieste zostalo to?ko artefaktov.
„Hroty šípov nechali, pravdepodobne v tulci, ako aj strieborné úchyty na opasok vo vnútri,“ poznamenal Szücsi. „Ani sa nedotkli dlhého noža a šable.“
„K narušeniu muselo dôjs? najmenej 10 rokov po pohrebe, pretože kosti už neboli spojené spojivovým tkanivom, no stále po?as avarského obdobia, ke?že náhrobný kame?, mohyla alebo drevený st?p museli by? stále vidite?né.“
Výskumníci tiež použili satelitné snímky na preskúmanie cintorína a identifikovali hroby pod?a jemných variácií farby obilia.
„Nad hlbokými hrobmi má obilie tmavší odtie? zelenej, ?o umož?uje na?rtnú? celý cintorín na leteckých snímkach,“ povedal Szücsi.
„Táto metóda poskytuje skvelú príležitos? pre archeologický výskum, pretože umož?uje aj mapovanie doteraz neznámych pohrebísk z obdobia Avarov.“
Ma?arsko, krajina bohatá na históriu, sa tento rok stalo predmetom nieko?kých titulkov súvisiacich s históriou.
V Pannonhalme toto leto ohrozilo masívne zamorenie hmyzom historickú 1 000-ro?nú zbierku kníh kláštora.
V máji sa Fox News Digital rozprávala s forenzným expertom, ktorý identifikoval lebku, ktorá mohla patri? Matejovi Korvínovi, legendárnemu uhorskému krá?ovi.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
