Okrem situácie v Gaze diskutovali Blinken s Erdoganom o konečných krokoch vedúcich k ratifikácii žiadosti Švédska o vstup do NATO zo strany Ankary. Predmetom rokovaní bol aj predpokladaný predaj amerických stíhačiek F-16 Turecku, uviedla turecká štátna tlačová agentúra Anadolu.
Na schôdzke za zatvorenými dverami sa zúčastnil aj šéf tureckej tajnej služby a americký veľvyslanec v Turecku.
Predajom spomínaných stíhačiek už Erdogan podmienil plnohodnotné hlasovanie tureckého parlamentu o žiadosti Švédska, pripomína DPA.
Švédsko požiadalo o vstup do NATO v máji 2022. Toto rozhodnutie ovplyvnila vojenská invázia Ruska na susednú Ukrajinu. Štokholm dúfal, že sa súčasťou Aliancie stane už v lete toho istého roka.
Turecko však obvinilo Švédsko z nedostatočnej snahy pri zaobchádzaní s „teroristickými organizáciami“ ako Strana kurdských pracujúcich (PKK) a žiadosť Štokholmu odmietlo ratifikovať.
Turecký prezident je ostrým kritikom vojenského ťaženia Izraela v Pásme Gazy, pripomína DPA. Jeho vláda udržiava kontakty s radikálnym palestínskym hnutím Hamas a odmieta označiť toto zoskupenie za teroristickú organizáciu tak, ako to už urobili EÚ i USA.
Skôr v priebehu dňa sa Blinken stretol aj s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom a diskutoval s ním o „humanitárnej kríze v Gaze“, oznámil Fidanov úrad na platforme X.
Blinken po Turecku ďalej zamieri na Blízky východ v rámci svojej štvrtej cesty do tohto regiónu za uplynulé tri mesiace. Očakáva sa, že navštívi Jordánsko, Katar, Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábia, Izrael, Západný breh Jordánu a Egypt.
Zdroj feed teraz.sk
