Blanár v Bruseli tlmo?il politický postoj Slovenska o potrebe mierového riešenia konfliktu na Ukrajine. Pripomenul, že vä?šina spojeneckých krajín preferuje vojenské vyriešenie konfliktu a verí, že dodávaním ?alších zbraní a vojenskej techniky pomôžu Kyjevu porazi? Ruskú federáciu a vydoby? si lepšiu pozíciu pri rokovaniach.
„Avšak sú aj iné krajiny za stolom, medzi ne patrí aj Slovensko. Ja som deklaroval, že o chví?u, vo februári, už bude tretí rok vojny, a jasne sa ukázalo, že aj napriek obrovskému úsiliu všetkých západných partnerov, rovnako aj Spojených štátov, sa nepodarilo nijakým spôsobom zlepši? pozíciu Ukrajiny,“ uviedol Blanár.
Spresnil, že tento konflikt nemá vojenské riešenie, a preto je potrebné tla?i? na mierové riešenie. Dodal, že na rokovaniach zazneli aj obavy a tiež o?akávania z novej americkej administratívy pod vedením Donalda Trumpa, ktorá za?ne úradova? po 20. januári 2025.
„My vítame postoj novej americkej administratívy za?a? mierové rokovania a ?ím skôr ukon?i? nezmyselné zabíjanie,“ opísal situáciu.
Diplomati sa venovali aj vz?ahom medzi NATO a Ruskom, ktoré sa za?ali ochladzova? po anexii Krymu vo februári 2014. Blanár pripomenul, že posledné rokovania medzi Alianciou a Ruskom boli za?iatkom roku 2022, odvtedy žiadne kontakty nie sú, hoci summit NATO vo Washingtone v lete tohto roku nazna?il potrebu prehodnoti? stratégiu spolupráce s Moskvou.
„Predstavil som poh?ad SR, že Ruská federácia bude stále v našom susedstve, a preto musíme tento dialóg nastavi? s poh?adom do budúcnosti – aj po vojne, aby sme si dokázali uchova? nejaké komunika?né kanály s touto jadrovou ve?mocou. Chceme, aby aj toto bolo zapracované do tej novej stratégie,“ vysvetlil Blanár.
Dodal, že ministri hovorili aj o revízii stratégie hybridných hrozieb pochádzajúcej z roku 2015, ktorej vývoj bude Slovensko pozorne sledova?. Pod?a neho dnes hrozby prichádzajú „z každej strany„, pri?om ide aj o nový typ hrozieb, ktoré treba zvládnu? taktiež z poh?adu komunikácie s verejnos?ou.
Zdroj feed teraz.sk
