„V ?ase, ke? mier nie je samozrejmos?ou, my na Slovensku nezabúdame a pripomíname si, ako ?aleko až môže zájs? ?udská nenávis?,“ vyhlásil Blanár, pod?a ktorého tragédia v Srebrenici navždy pozna?ila históriu európskeho kontinentu. „Zavraždených bolo viac ako osemtisíc nevinných mužov a chlapcov. Ich smr?, utrpenie rodín aj nezahojené rany na duši ostávajú sú?as?ou kolektívnej pamäti nielen regiónu západného Balkánu, ale celej Európy,“ pripomenul.
SR s Bosnou a Hercegovinou pod?a Blanára spája osobný rozmer tejto tragédie prostredníctvom osudov konkrétnych ?udí, ktorí boli v ?ase vojny donútení opusti? svoje domovy a h?ada? bezpe?ie a nový za?iatok aj na Slovensku. Šéf slovenskej diplomacie zárove? opätovne vyjadril podporu úsiliu Bosny a Hercegoviny o zmierenie, stabilitu a európsku budúcnos?.
Genocída v Srebrenici predstavuje najhorší masaker v Európe od konca druhej svetovej vojny. Po?as nieko?kých júlových dní v roku 1995 bolo v oblasti, ktorá bola v tom ?ase vyhlásená za bezpe?nú zónu OSN, zavraždených viac ako osemtisíc bosniackych mužov a chlapcov. Obete tejto tragédie sa do poslednej chvíle spoliehali na ochranu medzinárodného spolo?enstva. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu kvalifikovali tieto udalosti ako genocídu.
ICTY v rokoch 2016 respektíve 2017 uznal za vinných z genocídy a vojnových zlo?inov v súvislosti s masakrom v Srebrenici Radovana Karadži?a (80), vtedajšieho vodcu bosnianskych Srbov, a Ratka Mladi?a (83), vtedajšieho velite?a bosnianskosrbských ozbrojených síl.
Zdroj feed teraz.sk
