Svojím nezameniteľným prenikavým vokálom s trojoktávovým rozsahom sa preslávila už v kapele The Sugarcubes a prvé tri sólo albumy vyšvihla vysoko v britskom rebríčku. Najmä v prvej fáze 90. rokov mala vysokú predajnosť albumov a množstvo rádiových hitov, ale komerčný úspech ju neukolísal a pustila sa do hudobných avantúr. Vďaka svojmu výraznému hlasu a excentrickej verejnej prezentácii si počas štyroch desaťročí vytvorila eklektický štýl čerpajúci z elektroniky, popu, tanečnej hudby, trip-hopu, jazzu a čoraz viac aj avantgardy. Zaradila sa medzi najvplyvnejšie priekopníčky elektronickej a experimentálnej hudby a stále jej ešte zostala pomerne široká priazeň poslucháčov.
Do povedomia verejnosti sa dostala aj ako herečka, už v roku 1994 vystupoval pod taktovkou Roberta Altmana vo filme Pret-a-Porter po boku hereckého výkvetu na čele s menami ako Sophia Lorenová, Marcello Mastroianni, Julia Robertsová, Tim Robbins, Kim Basingerová a Forest Whitaker. Herecký vrchol dosiahla hlavnou úlohou v emotívne vyčerpávajúcom filme Tanečnica v tme (2000) režiséra Larsa von Triera získala cenu pre najlepšiu herečku na filmovom festivale v Cannes. Mala aj nomináciu na Oscara za najlepšiu pôvodnú pieseň (I’ve Seen It All).
Björk Gumundsdóttir, tak znie jej rodné meno v islandskom, jazyku, sa narodila 21. novembra 1965 v Reykjavíku. Vyrastala len s matkou a keď mala šesť rokov, nastúpila do školy, kde sa učila hrať na klasický klavír a flautu. Po vystúpení v roku 1976 poslali učitelia nahrávku 8-ročného dievčatka do islandského rozhlasu a zaznela v celoštátnom vysielaní. Hneď prišla ponuka na zmluvu s vydavateľstvom. V jedenástich rokoch jej vyšla prvá pieseň.
V tínedžerskom veku založila dievčenskú punkovú kapelu Spit and Snot i jazz-fusion skupinu Exodus. Ďalšia jej kapela Tappi Tíkarrass vydala v roku 1982 EP a rok neskôr aj album. Obdobie krátko fungujúcich hudobných zoskupení zakončila v 18 rokoch s Kukl, tento súbor sa však z punkovej sféry presunul do čírej alternatívy a premenoval sa na The Sugarcubes.
Skupinu oficiálne zaregistrovali 8. júna 1986 a v ten istý deň Björk porodila syna, ktorého mala s vtedajším manželom, gitaristom Sugarcubes. Kuvici tvrdili, že názov kapely odkazoval na užívanie LSD, no zámer bol v tom, že kapela sa chcela aj v anglosaskom hudobnom priemysle presadiť vtedy populárnym jednoduchým názvoslovím a zároveň to malo znieť vtipne a roztomilo, ako aj produkcia indie kapely.
A „kockám cukru“ to vyšlo skvele. S mladučkou no výraznou speváčkou si získala najprv domácu a onedlho medzinárodnú pozornosť. Prvý album Life’s Too Good (1986) sa dostal do prvej dvadsiatky rebríčka v Spojenom kráľovstve a ďalšie, Here Today, Tomorrow, Next Week! (1989) i Stick Around for Joy (1992) to zopakovali. Ani v USA sa nestratili. Zo singlov bola väčšina tiež úspešná a Birthday, Coldsweat, Deus, Motorcrash, Regina, Hit a Leash Called Love dobyli špice UK i US indie hitparád. Björk na tom participovala nielen ako vokalistka, ale aj autorsky.
Svoj talent na „songwriting“ rozvinula po rozpade kapely ako sólová umelkyňa. Presadila sa albumami Debut (1993), Post (1995) a Homogenic (1997), ktoré spájali naliehavý pop s tanečnou hudbou a elektronikou. Bola to síce hudba viac-menej pre širšie masy, ale už tu Björk ukázala, že sa dá tvoriť aj s hlbším umeleckým zámerom a tiež pestro a s jasným výrazovým konceptom.
Albumy sa v predajnosti dostali v UK na 3., 2., resp., 4. priečku. Až 16 zo 17 singlov z týchto troch platní sa zmestilo do prvej päťdesiatky britského rebríčka, väčšina do 20-ky. Špicu atakovali It’s Oh So Quiet, Play Dead a Hyperballad, ale hity boli aj Big Time Sensuality, Army of Me, Venus as a Boy, Isobel, Possibly Maybe a Violently Happy.
V ďalšom období čoraz viac experimentovala. Album Vespertine (2001) bol prvý výrazne dobrodružný projekt a zároveň riadny žánrový mix, glitch pop, electronica, trip hop, trochu folku i ambientu – to všetko umelkyňa naservírovala v ucelenej hodinovej nahrávke, stále ešte top10 v Spojenom kráľovstve, prienik do prvej 20-ky US Billboard Hot 200 a vrcholy hitparád v Európe. Nasledovali Medúlla (2004), Volta (2007) a multimediálny projekt Biophilia (2011) s interaktívnou aplikáciou pre iPad. Tieto koncepty boli už menej eklektické, zato ešte viac experimentálne a stále úspešné, hoci Biophilia zaznamenala určitý ústup z pozícií.
V roku 2015 vydala album Vulnicura, špecifický bol v tom, že ako jediný neobsahoval singel, hoci pri zachovaní hudobnej kvality sa ním o kúsoček vrátila v ústrety širšiemu poslucháčskemu zázemiu. Predstavila ho aj slovenskom festivale Pohoda, v Trenčína svoj 15-songový set začala dvoma úvodnými piesňami a neskôr pridala aj ďalšie tri, svoje vystúpenie vygradovala dávnejším skvostným hitom Hyperballad.
Islandská hudobníčka vydala ešte albumy Utopia (2017) a Fossora (2022), tiež náročnejšie experimenty a aj tak neustále dobre prijímané. Björk predala viac ako 40 miliónov nahrávok a zaradila sa medzi historicky najúspešnejšie alternatívne umelkyne. V roku 2015 ju magazín Time zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta. Rolling Stone ju v roku 2023 uviedol ako 64. najlepšiu speváčku a 81. najlepšiu skladateľku všetkých čias. Momentálne sa v éteri darí hitu Berghain, ktorý Björk skomponovala so španielkou speváčkou Rosaliou a americkým producentom Yvesom Tumorom.
Matka dvoch už dospelých detí vedie rušný tvorivý život. Aj mimo koncertných vystúpení sa často vyskytuje na rôznych miestach, navštevuje kultúrne akcie a vyjadruje sa k rôznym spoločenským a umeleckým témam. V roku 2015 jej newyorské Múzeum moderného umenia venovalo retrospektívnu výstavu. Dlhodobo podporuje environmentálne iniciatívy vo svojej vlasti.
Zdroj feed teraz.sk
