Svojím nezamenite?ným prenikavým vokálom s trojoktávovým rozsahom sa preslávila už v kapele The Sugarcubes a prvé tri sólo albumy vyšvihla vysoko v britskom rebrí?ku. Najmä v prvej fáze 90. rokov mala vysokú predajnos? albumov a množstvo rádiových hitov, ale komer?ný úspech ju neukolísal a pustila sa do hudobných avantúr. V?aka svojmu výraznému hlasu a excentrickej verejnej prezentácii si po?as štyroch desa?ro?í vytvorila eklektický štýl ?erpajúci z elektroniky, popu, tane?nej hudby, trip-hopu, jazzu a ?oraz viac aj avantgardy. Zaradila sa medzi najvplyvnejšie priekopní?ky elektronickej a experimentálnej hudby a stále jej ešte zostala pomerne široká priaze? posluchá?ov.
Do povedomia verejnosti sa dostala aj ako here?ka, už v roku 1994 vystupoval pod taktovkou Roberta Altmana vo filme Pret-a-Porter po boku hereckého výkvetu na ?ele s menami ako Sophia Lorenová, Marcello Mastroianni, Julia Robertsová, Tim Robbins, Kim Basingerová a Forest Whitaker. Herecký vrchol dosiahla hlavnou úlohou v emotívne vy?erpávajúcom filme Tane?nica v tme (2000) režiséra Larsa von Triera získala cenu pre najlepšiu here?ku na filmovom festivale v Cannes. Mala aj nomináciu na Oscara za najlepšiu pôvodnú piese? (I’ve Seen It All).
Björk Gumundsdóttir, tak znie jej rodné meno v islandskom, jazyku, sa narodila 21. novembra 1965 v Reykjavíku. Vyrastala len s matkou a ke? mala šes? rokov, nastúpila do školy, kde sa u?ila hra? na klasický klavír a flautu. Po vystúpení v roku 1976 poslali u?itelia nahrávku 8-ro?ného diev?atka do islandského rozhlasu a zaznela v celoštátnom vysielaní. Hne? prišla ponuka na zmluvu s vydavate?stvom. V jedenástich rokoch jej vyšla prvá piese?.
V tínedžerskom veku založila diev?enskú punkovú kapelu Spit and Snot i jazz-fusion skupinu Exodus. ?alšia jej kapela Tappi Tíkarrass vydala v roku 1982 EP a rok neskôr aj album. Obdobie krátko fungujúcich hudobných zoskupení zakon?ila v 18 rokoch s Kukl, tento súbor sa však z punkovej sféry presunul do ?írej alternatívy a premenoval sa na The Sugarcubes.
Skupinu oficiálne zaregistrovali 8. júna 1986 a v ten istý de? Björk porodila syna, ktorého mala s vtedajším manželom, gitaristom Sugarcubes. Kuvici tvrdili, že názov kapely odkazoval na užívanie LSD, no zámer bol v tom, že kapela sa chcela aj v anglosaskom hudobnom priemysle presadi? vtedy populárnym jednoduchým názvoslovím a zárove? to malo znie? vtipne a roztomilo, ako aj produkcia indie kapely.
A „kockám cukru“ to vyšlo skvele. S mladu?kou no výraznou spevá?kou si získala najprv domácu a onedlho medzinárodnú pozornos?. Prvý album Life’s Too Good (1986) sa dostal do prvej dvadsiatky rebrí?ka v Spojenom krá?ovstve a ?alšie, Here Today, Tomorrow, Next Week! (1989) i Stick Around for Joy (1992) to zopakovali. Ani v USA sa nestratili. Zo singlov bola vä?šina tiež úspešná a Birthday, Coldsweat, Deus, Motorcrash, Regina, Hit a Leash Called Love dobyli špice UK i US indie hitparád. Björk na tom participovala nielen ako vokalistka, ale aj autorsky.
Svoj talent na „songwriting“ rozvinula po rozpade kapely ako sólová umelky?a. Presadila sa albumami Debut (1993), Post (1995) a Homogenic (1997), ktoré spájali naliehavý pop s tane?nou hudbou a elektronikou. Bola to síce hudba viac-menej pre širšie masy, ale už tu Björk ukázala, že sa dá tvori? aj s hlbším umeleckým zámerom a tiež pestro a s jasným výrazovým konceptom.
Albumy sa v predajnosti dostali v UK na 3., 2., resp., 4. prie?ku. Až 16 zo 17 singlov z týchto troch platní sa zmestilo do prvej pä?desiatky britského rebrí?ka, vä?šina do 20-ky. Špicu atakovali It’s Oh So Quiet, Play Dead a Hyperballad, ale hity boli aj Big Time Sensuality, Army of Me, Venus as a Boy, Isobel, Possibly Maybe a Violently Happy.
V ?alšom období ?oraz viac experimentovala. Album Vespertine (2001) bol prvý výrazne dobrodružný projekt a zárove? riadny žánrový mix, glitch pop, electronica, trip hop, trochu folku i ambientu – to všetko umelky?a naservírovala v ucelenej hodinovej nahrávke, stále ešte top10 v Spojenom krá?ovstve, prienik do prvej 20-ky US Billboard Hot 200 a vrcholy hitparád v Európe. Nasledovali Medúlla (2004), Volta (2007) a multimediálny projekt Biophilia (2011) s interaktívnou aplikáciou pre iPad. Tieto koncepty boli už menej eklektické, zato ešte viac experimentálne a stále úspešné, hoci Biophilia zaznamenala ur?itý ústup z pozícií.
V roku 2015 vydala album Vulnicura, špecifický bol v tom, že ako jediný neobsahoval singel, hoci pri zachovaní hudobnej kvality sa ním o kúso?ek vrátila v ústrety širšiemu posluchá?skemu zázemiu. Predstavila ho aj slovenskom festivale Pohoda, v Tren?ína svoj 15-songový set za?ala dvoma úvodnými pies?ami a neskôr pridala aj ?alšie tri, svoje vystúpenie vygradovala dávnejším skvostným hitom Hyperballad.
Islandská hudobní?ka vydala ešte albumy Utopia (2017) a Fossora (2022), tiež náro?nejšie experimenty a aj tak neustále dobre prijímané. Björk predala viac ako 40 miliónov nahrávok a zaradila sa medzi historicky najúspešnejšie alternatívne umelkyne. V roku 2015 ju magazín Time zaradil medzi 100 najvplyvnejších ?udí sveta. Rolling Stone ju v roku 2023 uviedol ako 64. najlepšiu spevá?ku a 81. najlepšiu skladate?ku všetkých ?ias. Momentálne sa v éteri darí hitu Berghain, ktorý Björk skomponovala so španielkou spevá?kou Rosaliou a americkým producentom Yvesom Tumorom.
Matka dvoch už dospelých detí vedie rušný tvorivý život. Aj mimo koncertných vystúpení sa ?asto vyskytuje na rôznych miestach, navštevuje kultúrne akcie a vyjadruje sa k rôznym spolo?enským a umeleckým témam. V roku 2015 jej newyorské Múzeum moderného umenia venovalo retrospektívnu výstavu. Dlhodobo podporuje environmentálne iniciatívy vo svojej vlasti.
Zdroj feed teraz.sk
