Koncom 19. storočia zachvátila svet koloniálna horúčka. Bokom nezostalo ani Japonsko a cárske Rusko, pričom cieľom ich expanzie bol dovtedy uzavretý Ďaleký východ. Nároky si robili najmä na Kóreu a Mandžusko. Rivalita medzi koloniálnymi mocnosťami viedla k vojenským konfliktom, a rovnako tomu bolo aj v tomto spore. Vyvrcholil začiatkom minulého storočia do rusko-japonskej vojny, keď v noci z 8. na 9. februára 1904 zaútočili japonské torpédoborce na ruské lode v prístave Port Arthur (v súčasnosti Lü-šun-kchou). Rozhodujúcou bitkou tejto vojny sa stala dvojdňová bitka pri Cušime, ktorá sa začala 27. mája 1905.
Bitke predchádzal náročný presun ruských lodí z Baltského mora na Ďaleký východ. Eskadra vedená admirálom Zinovijom Rožestvenským musela prekonať 18.000 námorných míľ, čiže 33.000 kilometrov až pokiaľ sa nedostala do oblasti Cušimského prielivu, ktorý je časťou Kórejského prielivu, oddeľujúceho Kórejský polostrov od Japonska. Proti ruskej flotile stálo japonské vojnové námorníctvo vedené admirálom Heihačiróm Tógóm.
Japonská flotila mala technickú prevahu, výhodu v pancierovaní, v rýchlosti a v palebnej sile. Okrem toho ruský obranný priemysel produkoval granáty, ktoré mali 10 až 15-krát slabšiu ničivú silu ako tie, ktoré vyrábalo Japonsko. Aj to prispelo k tomu, že Cušima znamenala jednu z najtragickejších bitiek v histórii ruského vojenského loďstva a súčasne mala rozhodujúci vplyv na výsledok rusko-japonskej vojny.
Výsledky bitky boli pre ruskú flotilu katastrofálne. Počas dvoch dní stratila 23 vojnových lodí, vrátane deviatich bojových lodí a piatich krížnikov. Zahynulo vyše 5000 námorníkov, z nich vyše 200 dôstojníkov. Niekoľko tisíc ruských námorníkov skončilo v japonskom zajatí a na internovaných lodiach ich zostalo vyše dvetisíc. Pritom pred bitkou pozostával zväzok vojnových lodí zo 16.170 námorníkov, z nich sa len 870 podarilo dostať do prístavného mesta Vladivostok na ruskom Ďalekom východe. Japonská flotila prišla o tri torpédoborce a zabitých resp. zranených bolo 699 námorníkov.
Japonské cisárske námorníctvo zajalo aj zraneného admirála Rožestvenského. Po podpísaní Portsmouthskej zmluvy (5. septembra 1905), ktorá formálne ukončila rusko-japonskú vojnu, bol prepustený a vrátil sa do Ruska. Pred súdom ospravedlňoval svojich podriadených, najmä námorníkov, a pre seba žiadal trest smrti. Sudcovia ho ale oslobodil ako muža, ktorý utrpel v bitke ťažké zranenie. Dožil ako samotár v Petrohrade.
Po rusko-japonskej vojne sa ukázalo, že zastarané lode s delami kalibru do 300 mm nie sú schopné prestreliť pancier iných bojových lodí na vzdialenosť viac ako 5 km. Na túto skutočnosť najrýchlejšie zareagovalo Spojené kráľovstvo a už v roku 1906 spustilo na vodu novú bojovú loď nazvanú Dreadnought (Nebojácny), ktorá spôsobila revolúciu vo vojnovom námorníctve. Nielenže ju poháňala parná turbína, ale mala aj najsilnejšiu výzbroj s delami veľkého kalibru, torpédami a ťažkým pancierovaním. Na vojenské lodiarstvo v 20. storočí mala dokonca až taký vplyv, že dala názov celej generácii bojových lodí.
Zdroj feed teraz.sk
