Koncom 19. storo?ia zachvátila svet koloniálna horú?ka. Bokom nezostalo ani Japonsko a cárske Rusko, pri?om cie?om ich expanzie bol dovtedy uzavretý ?aleký východ. Nároky si robili najmä na Kóreu a Mandžusko. Rivalita medzi koloniálnymi mocnos?ami viedla k vojenským konfliktom, a rovnako tomu bolo aj v tomto spore. Vyvrcholil za?iatkom minulého storo?ia do rusko-japonskej vojny, ke? v noci z 8. na 9. februára 1904 zaúto?ili japonské torpédoborce na ruské lode v prístave Port Arthur (v sú?asnosti Lü-šun-kchou). Rozhodujúcou bitkou tejto vojny sa stala dvojd?ová bitka pri Cušime, ktorá sa za?ala 27. mája 1905.
Bitke predchádzal náro?ný presun ruských lodí z Baltského mora na ?aleký východ. Eskadra vedená admirálom Zinovijom Rožestvenským musela prekona? 18.000 námorných mí?, ?iže 33.000 kilometrov až pokia? sa nedostala do oblasti Cušimského prielivu, ktorý je ?as?ou Kórejského prielivu, odde?ujúceho Kórejský polostrov od Japonska. Proti ruskej flotile stálo japonské vojnové námorníctvo vedené admirálom Heiha?iróm Tógóm.
Japonská flotila mala technickú prevahu, výhodu v pancierovaní, v rýchlosti a v palebnej sile. Okrem toho ruský obranný priemysel produkoval granáty, ktoré mali 10 až 15-krát slabšiu ni?ivú silu ako tie, ktoré vyrábalo Japonsko. Aj to prispelo k tomu, že Cušima znamenala jednu z najtragickejších bitiek v histórii ruského vojenského lo?stva a sú?asne mala rozhodujúci vplyv na výsledok rusko-japonskej vojny.
Výsledky bitky boli pre ruskú flotilu katastrofálne. Po?as dvoch dní stratila 23 vojnových lodí, vrátane deviatich bojových lodí a piatich krížnikov. Zahynulo vyše 5000 námorníkov, z nich vyše 200 dôstojníkov. Nieko?ko tisíc ruských námorníkov skon?ilo v japonskom zajatí a na internovaných lodiach ich zostalo vyše dvetisíc. Pritom pred bitkou pozostával zväzok vojnových lodí zo 16.170 námorníkov, z nich sa len 870 podarilo dosta? do prístavného mesta Vladivostok na ruskom ?alekom východe. Japonská flotila prišla o tri torpédoborce a zabitých resp. zranených bolo 699 námorníkov.
Japonské cisárske námorníctvo zajalo aj zraneného admirála Rožestvenského. Po podpísaní Portsmouthskej zmluvy (5. septembra 1905), ktorá formálne ukon?ila rusko-japonskú vojnu, bol prepustený a vrátil sa do Ruska. Pred súdom ospravedl?oval svojich podriadených, najmä námorníkov, a pre seba žiadal trest smrti. Sudcovia ho ale oslobodil ako muža, ktorý utrpel v bitke ?ažké zranenie. Dožil ako samotár v Petrohrade.
Po rusko-japonskej vojne sa ukázalo, že zastarané lode s delami kalibru do 300 mm nie sú schopné prestreli? pancier iných bojových lodí na vzdialenos? viac ako 5 km. Na túto skuto?nos? najrýchlejšie zareagovalo Spojené krá?ovstvo a už v roku 1906 spustilo na vodu novú bojovú lo? nazvanú Dreadnought (Nebojácny), ktorá spôsobila revolúciu vo vojnovom námorníctve. Nielenže ju pohá?ala parná turbína, ale mala aj najsilnejšiu výzbroj s delami ve?kého kalibru, torpédami a ?ažkým pancierovaním. Na vojenské lodiarstvo v 20. storo?í mala dokonca až taký vplyv, že dala názov celej generácii bojových lodí.
Zdroj feed teraz.sk
