Kettner Edelmetalle, 29.09.2024
obrázok: Banka pre medzinárodné zú?tovanie je v angli?tine známa ako „BIS“ (Bank for International Settlements). Centrálna budova bola dokon?ená v roku 1977 v Bazileji, kde odvtedy BIS sídli.
(Copyright: YueStock / Shutterstock)
„Banka pre medzinárodné zú?tovanie”: na prvý poh?ad to môže znie? ve?mi technicky, dokonca nevýrazne v ú?tovnom zmysle. Ale táto banka, v nem?ine skrátene „BIS“, je všetko iné, len nie nejaké oddelenie pre cezhrani?né finan?né transakcie alebo nie?o podobné. Je to ve?mi exkluzívna a elitná organizácia, ktorej ?lenstvo je vyhradené pre najvýznamnejšie centrálne banky sveta.
BIS je najstaršou medzinárodnou finan?nou organizáciou na svete a jej cie?om je podporova? globálnu menovú a finan?nú stabilitu prostredníctvom globálnej spolupráce. Spravuje menové a zlaté rezervy ?lenských centrálnych bánk a ponúka ?alšie služby medzinárodným finan?ným inštitúciám. V budove BIS sídli aj Rada pre finan?nú stabilitu (FSB), ktorá monitoruje globálny finan?ný systém a vydáva odporú?ania. ?lenmi FSB sú Svetová banka, ECB (vrátane Európskeho orgánu pre bankovníctvo) a Komisia EÚ.
Banka pre medzinárodné zú?tovanie má za sebou neslávnu minulos? po?as druhej svetovej vojny a studenej vojny. Aj v sú?asnom storo?í bola finan?ná inštitúcia známa ako „banka centrálnych bánk“ obvi?ovaná z pochybného správania. Za fasádou stability a spolupráce sa skrýva množstvo kontroverzií a kritických bodov. BIS dnes zohráva ústrednú úlohu vo finan?nom systéme a niekedy vystupuje ako sprostredkovate? medzi centrálnymi bankami pri obchodovaní so zlatom.
Banka pre medzinárodné zú?tovanie: jej neslávna história
BIS bola založená v roku 1930 v Bazileji vo Švaj?iarsku. Ú?el jej založenia: Mala slúži? na spracovanie repara?ných platieb, ktoré bolo Nemecko povinné zaplati? po prvej svetovej vojne. Hlavnými protagonistami pri položení základného kame?a boli riaditelia britskej Bank of England Montagu Norman a nemeckej Reichsbank Hjalmar Schacht. Zakladajúcimi ?lenmi boli centrálne banky Francúzska, Talianska a Belgicka, ako aj konzorciá japonských a amerických komer?ných bánk. (Americká centrálna banka Fed sa formálne pripojila až v roku 1994, ale vplyvná americká banka JPMorgan sa na nej podie?ala od za?iatku). Pri založení v roku 1930 mala BIS základné imanie vo výške pol miliardy švaj?iarskych zlatých frankov.
„Banka pre medzinárodné zú?tovanie”: na prvý poh?ad to môže znie? ve?mi technicky, dokonca nevýrazne v ú?tovnom zmysle. Ale táto banka, v nem?ine skrátene „BIS“, je všetko iné, len nie nejaké oddelenie pre cezhrani?né finan?né transakcie alebo nie?o podobné. Je to ve?mi exkluzívna a elitná organizácia, ktorej ?lenstvo je vyhradené pre najvýznamnejšie centrálne banky sveta.
BIS je najstaršou medzinárodnou finan?nou organizáciou na svete a jej cie?om je podporova? globálnu menovú a finan?nú stabilitu prostredníctvom globálnej spolupráce. Spravuje menové a zlaté rezervy ?lenských centrálnych bánk a ponúka ?alšie služby medzinárodným finan?ným inštitúciám. V budove BIS sídli aj Rada pre finan?nú stabilitu (FSB), ktorá monitoruje globálny finan?ný systém a vydáva odporú?ania. ?lenmi FSB sú Svetová banka, ECB (vrátane Európskeho orgánu pre bankovníctvo) a Komisia EÚ.
Banka pre medzinárodné zú?tovanie má za sebou neslávnu minulos? po?as druhej svetovej vojny a studenej vojny. Aj v sú?asnom storo?í bola finan?ná inštitúcia známa ako „banka centrálnych bánk“ obvi?ovaná z pochybného správania. Za fasádou stability a spolupráce sa skrýva množstvo kontroverzií a kritických bodov. BIS dnes zohráva ústrednú úlohu vo finan?nom systéme a niekedy vystupuje ako sprostredkovate? medzi centrálnymi bankami pri obchodovaní so zlatom.
Banka pre medzinárodné zú?tovanie: jej neslávna história
BIS bola založená v roku 1930 v Bazileji vo Švaj?iarsku. Ú?el jej založenia: Mala slúži? na spracovanie repara?ných platieb, ktoré bolo Nemecko povinné zaplati? po prvej svetovej vojne. Hlavnými protagonistami pri položení základného kame?a boli riaditelia britskej Bank of England Montagu Norman a nemeckej Reichsbank Hjalmar Schacht. Zakladajúcimi ?lenmi boli centrálne banky Francúzska, Talianska a Belgicka, ako aj konzorciá japonských a amerických komer?ných bánk. (Americká centrálna banka Fed sa formálne pripojila až v roku 1994, ale vplyvná americká banka JPMorgan sa na nej podie?ala od za?iatku). Pri založení v roku 1930 mala BIS základné imanie vo výške pol miliardy švaj?iarskych zlatých frankov.
Nemecké reparácie sa skon?ili v roku 1932 a BIS mohla by? rozpustená. Norman a Schacht však mali s BIS od za?iatku úplne iné zámery: konkrétne vytvori? vybraný okruh guvernérov centrálnych bánk. Svoje ve?mi vplyvné postavenie chceli riadi? sami a vies? diskusie medzi sebou – nezávisle od vlád a zásahov z ich strany a chránení pred nepohodlnými kritickými novinármi. K tomu, že tento nedemokratický postoj a postavenie BIS sa odvtedy v podstate nezmenili, sa ešte vrátime.
Banka pre medzinárodné zú?tovanie (BIS) bola po?as druhej svetovej vojny kritizovaná za to, že údajne prijala ukoristené nacistické zlato. Okrem toho v predstavenstve BIS sedeli vysokopostavení nacistickí predstavitelia, ?o trvalo poškodilo poves? banky a vyvolalo otázky o jej úlohe vo vojne.
CBDC – BIS: Banka centrálnych bánk
V sú?asnosti je dôležitým projektom BIS implementácia digitálnej meny centrálnej banky (CBDC). Tieto elektronické peniaze majú vydáva? centrálne banky. V budúcnosti by každá spolo?nos? a každý ob?an mohli ma? ú?et v centrálnej banke. V sú?asnosti prebiehajú rôzne skúšky, výskum a pilotné projekty. V apríli Banka pre medzinárodné zú?tovanie spustila „Projekt Agorá“. Zú?ast?uje sa na ?om sedem centrálnych bánk – z krajín vrátane Francúzska, Anglicka, Japonska a USA – a viac ako 40 súkromných finan?ných spolo?ností.
BIS a absolútna kontrola…
Augustín Carstens je generálnym riadite?om BIS. Mexický ekonóm a bývalý šéf centrálnej banky svojej krajiny v tejto súvislosti v auguste minulého roka povedal nasledovné: „Pri hotovosti nevieme, kto dnes používa 100-dolárovú bankovku. Nevieme, kto dnes používa bankovku v hodnote 1000 peso. Hlavný rozdiel v prípade CBDC spo?íva v tom, že centrálna banka má absolútnu kontrolu nad pravidlami a predpismi, ktoré upravujú používanie týchto bankoviek, a že máme aj technológie na ich presadzovanie.“
?alšie dve inštitúcie, ktoré patria medzi najmocnejšie finan?né organizácie na svete, sú Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka. Obe sú tiež ve?mi aktívne v oblasti CBDC a sú hnacou silou ich zavádzania, pri?om MMF uskuto?nil rozsiahle štúdie o CBDC vrátane skúmania šiestich pokro?ilých projektov CBDC. Jedna z nich uverejnená v auguste tohto roku sa zaoberala týmito bodmi:
– CBDC ako digitálna forma pe?azí centrálnej banky umož?ujú „digitálnu cestu“ a
ukladanie údajov
– Na rozdiel od hotovosti môžu CBDC potenciálne obsahova? rozsiahle osobné údaje:
– histórie transakcií
– demografické informácie
– vzorce správania
– Je možné prepojenie medzi identitou ú?astníkov a transakciami
Odkaz na štúdiu nájdete tu.
Hoci zástancovia zdôraz?ujú efektívnos? a finan?nú inklúziu CBDC, existujú zna?né obavy týkajúce sa ochrany súkromia. Jednou z hlavných kritík je potenciálne monitorovanie finan?ných transakcií. Na rozdiel od hotovosti, ktorú možno používa? anonymne, CBDC – ako sa uvádza aj v štúdii MMF – zanechávajú digitálne stopy. To umož?uje vládam a centrálnym bankám získa? podrobný preh?ad o výdavkových návykoch a finan?ných aktivitách ob?anov.
Kritici varujú pred možnos?ou zneužitia týchto údajov. Existuje nebezpe?enstvo, že vlády by mohli CBDC využíva? na sociálnu kontrolu, podobne ako systémy sociálneho úveru v ?íne. Prepojenie finan?ných údajov s inými osobnými informáciami by mohlo vies? ku komplexnému profilovaniu.
BIS: imunita a výsady ako diplomati
Ke? bola BIS založená, jej právny štatút kombinoval prvky súkromnej spolo?nosti a medzinárodnej organizácie. Ako švaj?iarska akciová spolo?nos? s hlasovacími právami v centrálnych bankách mala medzinárodnú právnu subjektivitu a rozsiahle privilégiá. Jej stanovy jej priznávali komplexnú imunitu, ako to jasne ukazuje nasledujúci citát: „Banka, jej majetok a aktíva a všetky vklady a iné prostriedky, ktoré jej boli zverené, sú v ?ase mieru a vojny imúnne vo?i akýmko?vek opatreniam, ako je vyvlastnenie, konfiškácia, zhabanie, zákaz alebo obmedzenie vývozu alebo dovozu zlata alebo meny a všetky podobné opatrenia.“
Dohoda z roku 1987, zmenená a doplnená v rokoch 2002/2003, vychádza z Memoranda a stanov banky a z Protokolu o imunitách Banky pre medzinárodné zú?tovanie z roku 1936.
Kliknutím sem získate prístup k pôvodnému PDF dokumentu na webovej stránke BIS.
(Zdroj: bis.org)
V ?lánku 3 textu dohody (pozri vyššie) sa uvádza, že budova a okolitý pozemok sú nedotknute?né a že švaj?iarske verejné orgány nie sú oprávnené do nich vstupova?. Banka, jej aktíva, príjmy a majetok sú oslobodené od federálnych, kantonálnych a komunálnych daní.
V ?lánku 12 sa uvádza, že imunity a privilégiá sa ude?ujú ?lenom správnej rady – ktorá zah??a 18 riadite?ov centrálnej banky – a ostatným osobám, ktoré nie sú jej ?lenmi. Tieto sú ve?mi rozsiahle a zah??ajú napríklad imunitu vo?i konfiškácii osobnej batožiny. Zahrani?ní zamestnanci banky (a ich rodinní príslušníci) nepodliehajú imigra?ným obmedzeniam ani registra?ným formalitám, majú výsady v colných záležitostiach a kvázi diplomatické privilégiá.
Jedno z inova?ných centier BIS sa nachádza v Singapure. V prvej vete doložky 4 sa uvádza, že BIS požíva imunitu vo?i žalobám a súdnym konaniam, pokia? sa v konkrétnom prípade výslovne nevzdala svojej imunity. Ochrana pred zabavením, vyvlastnením alebo exekúciou a imunita a výsady zamestnancov BIS sú tiež zahrnuté v tomto texte. kliknite sem pre prístup k pôvodnému dokumentu na webovej stránke singapurskej vlády.
(Zdroj: Singapore Status Online)
BIS má aj druhú budovu v Bazileji a zastúpenia v Hongkongu a Mexiku. Inova?né centrá (BISIH; BIS Innovation Hub) sa nachádzajú aj vo Frankfurte, Paríži, Hongkongu, Švaj?iarsku, Londýne, Štokholme, Toronte a Singapure. Centrá BISIH sa zameriavajú na otázky súvisiace s technológiami a vývojom v oblasti CBDC, finan?ného doh?adu a digitálnej infraštruktúry.
medzi globálne vedúcimi finan?nými inštitúciami a centrálnymi bankami na personálnej úrovni existuje množstvo prepojení. Jedným z významných príkladov je Philipp Hildebrand, podpredseda predstavenstva spolo?nosti BlackRock – najvä?šieho svetového správcu aktív – v Londýne. Pred nástupom do spolo?nosti BlackRock v roku 2012 bol riadite?om Švaj?iarskej národnej banky, ?lenom Rady riadite?ov BIS, švaj?iarskym guvernérom MMF a ?lenom FSB a Rady pre finan?nú stabilitu. Na prelome rokov 2011 a 2012 sa Hildebrand dostal pod silný tlak v dôsledku obvinení z obchodovania s využitím dôverných informácií.
Výbor, zlato a zviera
Ako už bolo spomenuté na za?iatku, FSB má svoje sídlo aj v centrálnej budove v Bazileji. Okrem koncentrácie vplyvných organizácií sa vo výškovej budove nachádza aj Bazilejský výbor pre bankový doh?ad. Bol založený v roku 1974 po sérii bankrotov bánk, pozostáva zo zástupcov 27 krajín a jeho cie?om je štandardizova? globálne pravidlá finan?ného doh?adu.
Dohody Bazilejského výboru mali významný vplyv na bankovú reguláciu: Bazilej I (1988) zaviedol pevný kapitálový pomer pre bankové úvery vo výške 8 %. Bazilej II (2007) ho vylepšil o ukazovatele založené na riziku, ?ím sa zvýšil význam ratingových agentúr. Po finan?nej kríze v roku 2008 reagoval Bazilej III (2010) prísnejšími kapitálovými požiadavkami. Bazilej IV, ktorý bol prijatý v roku 2017, ?alej sprís?uje výpo?et rizikovo vážených aktív a má by? zavedený do roku 2027.
Výbor je formálne nezávislý od Banky pre medzinárodné zú?tovanie. Je s ?ou však ve?mi úzko prepojený v?aka rozsiahlej organiza?nej a technickej podpore, ktorú jej poskytuje. Predpisy nie sú pre finan?né inštitúcie právne záväzné, ale majú skôr charakter odporú?aní. Napriek tomu tieto usmernenia prijali mnohé banky a orgány doh?adu na celom svete.
Zlato: aktívum prvého stup?a
V Bazilejských dohodách z roku 1988 a v Bazileji I boli z regula?ného h?adiska definované miery finan?nej sily banky. Boli ozna?ené ako „Tier 1“ a „Tier 2“ (zhruba „prvostup?ové“ a „druhostup?ové“) a boli ur?ené na hodnotenie rizík. Aktíva úrovne 1 boli aktíva, ktoré sa považovali za vysoko kvalitné. Aktíva úrovne 2 tiež ponúkali ur?itú zabezpe?ovaciu funkciu, ale považovali sa za podstatne menej spo?ahlivé a v prípade krízy sa nedali tak rýchlo mobilizova?.
Globálna hospodárska kríza v roku 2008 odhalila zna?né nedostatky finan?ného systému. Mnohé banky nemali dostato?né kapitálové rezervy na absorbovanie obrovských strát. V reakcii na to boli vypracované predpisy Bazilej III. V rámci ich implementácie bolo zlato v polovici roka 2021 zaradené medzi aktíva Tier 1. Pod?a Bazileja III ide o fyzické zlato, tzv. alokované zlato, t. j. zlato, ktoré je uložené vo fyzickej forme (prúty, mince), je vysledovate?né a pridelené vlastníkovi.
Nealokované zlato je na druhej strane kategorizované ako aktívum, ktoré podlieha riziku. Patrí sem „papierové zlato“, ktoré je základom fondov obchodovaných na burze alebo derivátových produktov. Takéto nealokované zlato bolo zaradené do najrizikovejšej kategórie. Alokované zlato je prirovnané k hotovosti a štátnym dlhopisom s najvyšším úverovým ratingom, a preto je kategorizované ako bezriziková investícia.
Záver
Banka pre medzinárodné zú?tovanie má za sebou ve?mi pochybné praktiky, najmä v období okolo druhej svetovej vojny. Budovy a nehnute?nosti Banky pre medzinárodné zú?tovanie so sídlom v meste na Rýne sú extrateritoriálnou oblas?ou a podobne ako ve?vyslanectvá nepodliehajú suverenite hostite?skej krajiny. Výsady a imunity zabezpe?ili, že banke sa po?as desa?ro?í nemohlo ni? sta?. Dokonca ani kolaborácia s nacistami, ako tvrdí britský autor Adam LeBro, ktorý o tejto téme ve?a napísal.
V rozhovore pre britský denník The Economist pred desiatimi rokmi Lebro povedal: „BIS je najdôležitejšia banka na svete, o ktorej ste nikdy nepo?uli.“ V tom ?ase spôsobil rozruch svojou knihou „Bazilejská veža: BIS – Banka bánk a jej temná história“. V Nemecku vyšiel v denníku Die Welt titulok: „Najzáhadnejšia banka na svete“. Autor pre denník „Süddeutsche Zeitung“ – ktorý zvolil názov „Poh?ad do najzáhadnejšej banky sveta“ – povedal, že termín „Turm zu Basel“ nebol zvolený náhodne. Chcel vytvori? podobnos? s Babylonskou vežou a naráža? tak na aroganciu banky.
Minulos? BIS od ?ias spolupráce s Ríšskou bankou je dos? temná. V sú?asnosti jej webová stránka pôsobí profesionálnym dojmom. Osoby s rozhodovacími právomocami, mnohé štúdie a tla?ová sekcia vytvárajú dojem transparentnosti. Ako teda vyzerá jej budúcnos?? CBDC sú tu ústrednou a vynútenou otázkou. Absolútna kontrola, o ktorej v tejto súvislosti hovorí Carstens, by sa v najhoršom prípade mohla vyvinú? v nástroj s tendenciou k absolútnej moci.
Zavedenie CBDC by sa možno dalo interpretova? ako istý druh menovej reformy, pretože sú?asný menový systém sa stáva ?oraz menej dôveryhodným. Nazna?ovalo by to aj zaradenie zlata medzi aktíva prvého stup?a.
Zdroj: https://www.kettner-edelmetalle.de/wissen/bank-fuer-internationalen-zahlungsausgleich
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obt?žující a automatické reklamy uvnit? ?lánk?, která n?kdy znesnad?uje ?tení. Pokud to oceníte, budeme vám vd??ni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o p?ísp?vcích naleznete zde.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
