„Kedysi boli na tomto mieste Studenopotocké kúpele, tie však zasiahol požiar a objekt sa už nepodarilo zrekonštruova?. Doktor Guhr tam v roku 1927 kúpil pozemok a následne ho daroval Karpatskému spolku v Kežmarku,“ priblížila Kollárová.
Ivan Bohuš ml. v knihe „Tatranské chaty – Majáky v mori skál a snehu“ uvádza, že poschodovú stavbu obd?žnikového pôdorysu so sedlovou strechou a manzardami zrealizoval kežmarský stavite? Oskar Zuber. Na prízemí bola jedále?, kuchy?a a ostatné prevádzkové priestory. Horné podlažia tvorili ubytovaciu ?as?. „Dr. Guhr sa slávnostného otvorenia chaty, ktoré bolo 22. decembra 1934, nedožil. Rok predtým pod?ahol infek?nej chorobe, ktorú dostal od svojho pacienta,“ uvádza Bohuš ml.
Pôdorys chaty rozšírili v roku 1936, v?aka ?omu sa jej kapacita zvýšila na 58 lôžok. O 12 rokov prevzal vtedy ešte Guhrovu chatu Klub slovenských turistov a lyžiarov a za?iatkom roka 1947 ju pod?a Bohuša ml. oficiálne premenovali na Bilíkovú chatu. Vä?šou rekonštrukciou prešla po druhej svetovej vojne, ved?a nej postavili aj samostatný objekt turistickej noc?ahárne. V polovici 70. rokov minulého storo?ia bola chata po oprave Okresným stavebným podnikom Kežmarok ozna?ovaná ako najlepšie vybavená chata vo Vysokých Tatrách.
Marcel Maniak v knižnej publikácii „Padli za našu slobodu“ uvádza, že Pavol Bilík v ?ase druhej svetovej vojny pôsobil vo Vysokých Tatrách na oddelení finan?nej stráže v Starom Smokovci. „Po vypuknutí Slovenského národného postavania sa spolu s ?alšími príslušníkmi tohto oddelenia zapojil do boja proti nemeckým okupantom. Pôsobil ako spojka medzi partizánmi a príslušníkmi finan?nej stráže. D?a 7. septembra 1944 bol zajatý po?as prieskumu pri vile Vlasta v Starom Smokovci. Obk?ú?ili ho nemeckí vojaci, no stihol da? ešte partizánom znamenie výstrelom z pištole,“ uvádza Maniak. Bilíka previezli na výsluch na Kežmarský hrad, kde Nemcom ni? nevyzradil, o de? neskôr ho tak s ?alšími na nádvorí hradu zastrelili. Autor publikácie dodáva, že po?as popravy sa na pokyn nemeckého dôstojníka odmietol oto?i? chrbtom.
Historik Múzea v Kežmarku Vladimír Julián Ševc doplnil, že Bilíka pochovali na cintoríne v Kežmarku. Neskôr ho exhumovali a previezli na cintorín v Novom Smokovci, kde bol so všetkými poctami pochovaný v spolo?nom hrobe. V roku 1946 bol povýšený do hodnosti kapitána a inšpektora 1. triedy finan?nej stráže a taktiež vyznamenaný Radom SNP 1. triedy in memoriam. Pavol Bilík je zárove? v menoslove obetí na pamätníku ved?a hradnej kaplnky.
Zdroj feed teraz.sk
