Ako uviedla agentúra Reuters, bieloruská vláda vo štvrtok prepustila 52 politických väz?ov, medzi ktorými bolo 14 cudzincov z Po?ska, Litvy, Lotyšska, Nemecka, Francúzska a Spojeného krá?ovstva. Po prevoze do Litvy boli ubytovaní v litovskom hlavnom meste Vilnius alebo u príbuzných ?i bieloruských aktivistov v exile.
Statkevi? však po?as prevozu do Litvy odmietol opusti? územie Bieloruska. Z autobusu, ktorým prepustených prevážali z väzníc, Statkevi? vystúpil v neutrálnej zóne medzi hranicami oboch štátov. O nieko?ko hodín neskôr sa pod?a litovskej štátnej pohrani?nej stráže vrátil do Bieloruska v sprievode nieko?kých bieloruských vojakov.
Manželka Mikalaja Stakevi?a, Marina, sa odmietla vyjadri?, ale v rozhovore so zdrojom Euronews uviedla, že jej manžel sa nevrátil domov a nie sú žiadne informácie o tom, kde sa nachádza.
Statkevi?, bývalý predseda Bieloruskej sociálnodemokratickej strany (BSDP, známej aj ako Narodnaja hramada), kandidoval v roku 2010 v prezidentských vo?bách v Bielorusku proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi.
V nasledujúcich rokoch Statkevi?a opakovane zadržali a brali do väzby. V roku 2021 bol za „organizovanie masových nepokojov“ odsúdený na 14 rokov väzenia.
Mikalaj Statkevi? má v?aka svojmu boju za slobodu a demokraciu ve?kú popularitu v radoch bieloruskej spolo?nosti. Ako bývalý armádny podplukovník má údajne stále podporu aj medzi armádou, kde bol známy ako rešpektovaný dôstojník, doplnil web Euronews.
„Pre mnohých ?udí v Bielorusku predstavuje morálnu autoritu a v budúcnosti by mohol zohra? rozhodujúcu úlohu,“ povedal pre Euronews bieloruský aktivista v exile vo Vilniuse.
Jeden z prepustených, bývalý generálny tajomník BSDP Siarhej Sparyš v piatok na tla?ovej konferencii vo Vilniuse povedal, krátko pred svojím prepustením z „väznice KGB“ sa so Statkevi?om stretol. Konštatoval, že Statkevi?ov zdravotný stav po vyše dvoch rokoch väzenia nie je najlepší, ale „morálne je na výške.“
Statkevi?ovo rozhodnutie neodís? do exilu Sparyš vysvetlil pomocou príkladu juhoafrického exprezidenta a dlhoro?ného politického väz?a Nelsona Mandelu. „Neexistuje štát, ktorého líder by žil mimo krajiny. Nelson Mandela nemohol by? vodcom (juhoafrického) ?udu, ak by bol niekde v exile. Preto Statkevi? zostal v Bielorusku,“ ozrejmil Sparyš.
Cichanovská na piatkovej tla?ovej konferencii apelovala na americkú administratívu, aby objasnila Statkevi?ovu situáciu. „Sme radi, že vidíme ?udí na slobode. Ale bu?me úprimní – to, ?o sa stalo v?era (vo štvrtok), nebola skuto?ná sloboda, bola to nútená deportácia,“ povedala na úvod tla?ovej konferencie s tým, že opozícia má obavy o Statkevi?ov osud, hoci v Bielorusku sa rozhodol zosta? z vlastnej vôle.
Litovský prezident Gitanas Nauséda vo štvrtok uviedol, že v skupine prepustených ob?anov Litvy, Lotyšska, Po?ska, Spojeného krá?ovstva, Nemecka, Francúzska a Bieloruska boli „opozi?né osobnosti, novinári a ú?astníci protestov“. Pod?a neho sa americký prezident Donald Trump priamo podie?al na rokovaniach o ich prepustení. Litovský líder potom zdôraznil, že títo ?udia neboli prepustení výmenou za zrušenie západných sankcií vo?i Bielorusku.
Reuters doplnil, že ide o doteraz najvä?šiu skupinu väz?ov, ktorých autoritársky vládnuci prezident Alexandr Lukašenko omilostil. Je to však neporovnate?ne menej ako 1300 – 1400 väz?ov, ktorých prepustenie Trump požadoval v nedávnom telefonáte s bieloruským prezidentom a avizoval v následných príspevkoch na sociálnych sie?ach.
V sú?asnosti je v Bielorusku takmer 1200 oficiálne uznaných politických väz?ov, ale ich skuto?ný po?et je vyšší.
Zdroj feed teraz.sk
