Zákaz sa vz?ahuje na všetok obsah vyprodukovaný DW vrátane toho, ktorý zverejní na svojej webstránke, platforme YouTube ?i Telegram alebo na sociálnych sie?ach ruskej redakcie. AP dodáva, že každý, kto ?íta alebo šíri správy DW, by mohol by? obvinený zo spáchania správneho deliktu alebo trestného ?inu.
Bieloruské ministerstvo obvi?uje bieloruskú DW z ohrozovania národnej bezpe?nosti a verejnej bezpe?nosti, ako aj z diskreditácie a urážania štátnych predstavite?ov.
Generálny riadite? DW Peter Limbourg krok Bieloruska ostro odsúdil a obvinenia ozna?il za nepodložené a nereflektujúce skuto?nú prácu bieloruskej pobo?ky. Tá sídli v nemeckom meste Bonn a financuje ju spolková vláda.
„Toto rozhodnutie zdôraz?uje jednu k?ú?ovú skuto?nos?: bieloruský režim sa bojí nezávislých médií a robí všetko pre to, aby ?u?om v Bielorusku zamedzil prístup k slobodným informáciám. Bojí sa nezávislých ob?anov, ktorí si môžu vytvori? vlastný názor na udalosti v Bielorusku, Európe a vo svete,“ vyhlásil Limbourg.
Bieloruské úrady dosia? ozna?ili 199 organizácií za extrémistické. Toto ozna?enie pod?a AP používajú na potla?enie disentu v krajine. Na zozname sa nachádza bieloruská pobo?ka Rádia Sloboda (RFE/RL) aj nezávislý televízny kanál Belsat, ktorý vysiela v bieloruskom jazyku z Varšavy.
„Situácia so slobodou prejavu v Bielorusku je najhoršia v Európe,“ uviedol šéf bieloruského Združenia novinárov Andrej Bastunec, pod?a ktorého sa Bielorusko v tomto podobá Severnej Kórei.
Bieloruskom v roku 2020 otriasli masové protesty, ktoré vypukli po tom, ?o sa tamojší prezident Alexander Lukašenko vyhlásil za ví?aza volieb, ?ím si zabezpe?il šieste funk?né obdobie. Tieto vo?by odsúdil Západ aj bieloruská opozícia ako podvod.
?udskoprávne organizácie uviedli, že bieloruské úrady v reakcii na protesty zadržali viac než 35.000 ?udí, pri?om niektorých z nich brutálne zbili. Uväznili aj viacerých významných predstavite?ov opozície, ?alším sa podarilo utiec? do zahrani?ia.
Zdroj feed teraz.sk
