Minsk predstavil návrh zákona minulý týždeň na pokyn bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Z tohto návrhu vyplýva, že amnestia bude udelená tým, ktorí plne nahradili škodu za svoje zločiny a počas odpykávania si trestu získali pozitívne hodnotenie.
Ľudskoprávni aktivisti kritizujú rozhodnutie bieloruskej vlády z tohto zákona vyčleniť politických väzňov. Osem organizácií spoločne vyzvalo vládu, aby rozšírila rozsah amnestie.
DPA pripomína, že tento krok Bieloruska nadväzuje na podobnú amnestiu z minulého roka. Lukašenko minulý rok na základe zákona prisľúbil amnestiu či milosť vážne chorým väzňom vrátane osôb zadržaných počas masových protirežimových protestov v roku 2020. Tento zákon sa však nevzťahuje na ľudí, ktorí sa podľa Bieloruska zapojili do „extrémistických a teroristických činností“.
Lukašenko je na čele Bieloruska od roku 1994. Po prezidentských voľbách v roku 2020, ktoré podľa oficiálnych výsledkov znovu vyhral Lukašenko, vypukli v Bielorusku masové protesty proti údajne zmanipulovanému hlasovaniu. Bezpečnostné zložky však nepokoje tvrdo potlačili. Lukašenko, ktorý bol vyhlásený za víťaza aj v tohtoročných januárových prezidentských voľbách, je podľa agentúry AP často označovaný za „posledného európskeho diktátora“.
Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna tvrdí, že v bieloruských väzniciach sa v súčasnosti nachádza takmer 2000 politických väzňov, píše DPA. Politickí väzni sú podľa AFP v bieloruskom väzení vystavení ťažkým podmienkam, často im úrady odmietajú prístup k právnikom či kontakt s blízkymi.
Pred januárovými prezidentskými voľbami udelil Lukašenko milosť viac ako 200 väzňom. Analytici tento krok označili za úsilie bieloruského prezidenta napraviť vzťahy so západnými krajinami.
Zdroj feed teraz.sk
