„Hlava štátu sa rozhodla udeli? milos? 123 ob?anom rôznych krajín,“ uviedla bieloruská tla?ová agentúra Belta.
?udskoprávna organizácia Vjasna potvrdila, že medzi prepustenými väz?ami je aj spomínaná Kalesnikavová. Aktivistku bieloruské orgány zadržali v septembri 2020 krátko po prezidentských vo?bách. V nasledujúcom roku ju súd poslal na 11 rokov do väzenia za sprisahanie s cie?om získa? moc a ?alšie trestné ?iny.
Vjasna informovala aj o prepustení bieloruského nosite?a Nobelovej ceny za mier Bia?ackého, ktorý bol pod?a organizácie po 1613 d?och vo väzení deportovaný do Litvy.
„Hovorila som s ním, cestuje do Litvy a cíti sa dobre,“ potvrdila pre AFP jeho manželka.
Organizácia Vjasna na sociálnych sie?ach tiež uviedla, že medzi prepustenými osobami je aj opozi?ný politik Viktar Babaryka. Tento bývalý bankár chcel v roku 2020 kandidova? v prezidentských vo?bách proti Alexandrovi Lukašenkovi. Krátko pred hlasovaním bol však zadržaný, vzatý do väzby a v roku 2021 odsúdený na 14 rokov za korupciu a pranie špinavých pe?azí.
Koordina?né centrum pre vojnových zajatcov v Kyjeve medzi?asom potvrdilo, že 114 zo 123 prepustených väz?ov, vrátane Kalesnikavovej, sa v sú?asnosti nachádza na Ukrajine.
„Po poskytnutí potrebnej lekárskej starostlivosti a ak si to budú žela?, budú prepustení ob?ania Bieloruska prevezení do Po?ska a Litvy,“ uviedlo centrum vo vyhlásení.
Hovorca bieloruskej opozi?nej líderky Sviatlany Cichanovskej pre AFP potvrdil, že väzni boli „ne?akane“ poslaní na Ukrajinu namiesto Litvy.
Pod?a agentúry AP sa Bielorusko usiluje o zlepšenie vz?ahov so Spojenými štátmi. Americký vyslanec Coale po rokovaniach s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom potvrdil, že cie?om oboch krajín je normalizácia vzájomných vz?ahov.
Minsk už roky ?elí medzinárodnej izolácii a sankciám zo strany západu pre porušovanie ?udských práv a za to, že v roku 2022 umožnilo Moskve využi? svoje územie na inváziu na Ukrajinu.
Zdroj feed teraz.sk
