Bielorusko je ?lenom OBSE a ?lenovia jej Úradu pre demokratické inštitúcie a ?udské práva sú už desa?ro?ia jedinými medzinárodnými pozorovate?mi pri bieloruských vo?bách.
Stály predstavite? Bieloruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Andrej Dapkiunas však v pondelok uviedol, že Bielorusko „informovalo OBSE o svojom zámere nepozýva? pozorovate?ov a prezentovalo svoje argumenty a motiváciu„.
Ihar Karpenka, šéf bieloruskej ústrednej volebnej komisie, pod?a AP uviedol, že februárové vo?by sa uskuto?nia „pod plnou kontrolou úradov a bez deštruktívnych vplyvov„.
„Bielorusko má vo?by predovšetkým pre seba,“ povedal Karpenka a dodal, že bieloruské úrady pozvú pozorovate?ov z Ruska a krajín Strednej Ázie.
Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá žije v exile v susednej Litve, vyzvala Bielorusov, aby bojkotovali februárové vo?by, pri?om ich ozna?ila za „frašku“. Dodala, že „Lukašenkov režim urobil všetko pre to, aby v krajine znemožnil zmenu moci prostredníctvom volieb„.
Bieloruské úrady okrem toho vlani uskuto?nili „opätovnú registráciu“ politických strán pôsobiacich v krajine s 9,5 miliónmi obyvate?ov. Súhlas na ?innos? udelili iba štyrom provládnym stranám z pôvodných 15 strán, ktoré v krajine pôsobili za?iatkom minulého roka.
Parlamentné vo?by budú prvými od sporných prezidentských volieb v auguste roku 2020, na ktorých základe sa Alexandrovi Lukašenkovi za?alo jeho šieste funk?né obdobie na poste hlavy štátu a ktoré spustili bezprecedentnú vlnu masových protestov po celej krajine.
Lukašenkova vláda tieto demonštrácie tvrdo potla?ila, pri?om zadržala viac ako 35.000 ?udí. Mnohí z nich boli brutálne zbití políciou a boli nútení odís? do exilu.
Tohtoro?né vo?by sa uskuto?nia po?as pokra?ujúcich represií a v ?ase, ke? za mrežami zostáva približne 1500 politických väz?ov vrátane vodcov opozi?ných strán a renomovaného obhajcu ?udských práv a nosite?a Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Bia?ackého.
Po ukon?ení parlamentných a komunálnych volieb vznikne nový štátny orgán – Celobieloruské ?udové zhromaždenie. Bude v ?om pôsobi? 1200 delegátov, medzi ktorými budú funkcionári, ?lenovia miestnych zastupite?stiev, odborov, provládni aktivisti a ?alší.
Toto nové zhromaždenie bude fungova? súbežne s parlamentom, ktorý pozostáva z dvoch komôr: dolnej komory so 110 zákonodarcami a hornej komory tvorenej 64 senátormi.
Zhromaždenie, ktoré dal vytvori? Lukašenko, má široké právomoci a môže rozhodova? o politike, navrhova? zákony i zmeny v ústave, vymenúva? ?lenov volebnej komisie a sudcov.
Prezident Bieloruska sa po svojom prípadnom odstúpení z funkcie stáva automaticky ?lenom tohto zhromaždenia – uvádza sa to v príslušnom zákone.
Zdroj feed teraz.sk