Hackerská skupina Kiberpartyzany (Kybernetickí partizáni) tvrdí, že spôsobila škody na stovkách po?íta?ov, zni?ila záložné systémy ?i zašifrovanú internú poštu v štátnom závode Hrodna Azot. Závod ležiaci v meste Hrodna na západe krajiny sa k správe dosia? nevyjadril, jeho webstránka je však nedostupná už od stredy, ke? sa skupina k útoku prihlásila.
Hovorky?a týchto hackerov Ju?jana Šametavecová v piatok z New Yorku agentúre AP povedala, že nako?ko v závode sa pracuje s nebezpe?nými látkami vrátane amoniaku, kybernetický útok sa zameral len na jeho dokumentáciu. Hackeri na sociálnych sie?ach zverejnili fotografie zachytávajúce údajne obrazovky napadnutých po?íta?ov.
Spolo?nos? Hrodna Azot má približne 7500 zamestnancov a je k?ú?ovým výrobcom hnojív v Bielorusku, ktorého hospodárstvo sa do ve?kej miery opiera o chemický priemysel.
Bieloruské úrady za?ali prenasledova? oponentov autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka po rozsiahlych protestoch, ktoré vyvolali sporné prezidentské vo?by z augusta 2020. Lukašenko v nich oficiálne zví?azil a zaistil sa tak šieste funk?né obdobie. Opozícia aj Západ však vo?by ozna?ili za zmanipulované.
Režim následné protesty tvrdo potla?il. Ludskoprávni aktivisti tvrdia, že po?as zásahov zadržali zhruba 35.000 ?udí, pri?om vo väzení je pod?a nich dodnes takmer 1400 politických väz?ov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Bia?ackého, zakladate?a ?udskoprávnej organizácie Viasna.
Zmienené protesty z roku 2020 boli najrozsiahlejším prejavom odporu v Bielorusku od roku 1994, ke? sa Lukašenko dostal k moci. K protestom sa pridali aj zamestnanci viacerých ve?kých tovární v krajine vrátane závodu Hrodna Azot. Hackeri z Kiberpartyzany preto ozna?ili svoj najnovší útok aj za trest za „šikanovanie, nátlak ?i politické represie vo?i zamestnancom tejto spolo?nosti“.
Zdroj feed teraz.sk
