Kalesnikavová patrila k lídrom masových protestov v Bielorusku po zmanipulovaných prezidentských voľbách v roku 2020. Bieloruská polícia ju za dramatických okolností zadržala v septembri 2020. Vo väzení bola viac než dva roky na samotke bez kontaktu s rodinou. V januári v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD uviedla, že vo väzenskej cele prečítala stovky kníh.
Na slobodu sa dostala v decembri 2025, keď bieloruské úrady pod tlakom Spojených štátov prepustili spolu s ňou 120 ďalších politických väzňov.
V súčasnosti Kalesnikavová žije v exile v Berlíne. Uviedla, že sa chce venovať projektom v oblasti kultúry, ktoré budú „stavať mosty“.
Kalesnikavová sa dostala do politiky ako vedúca prezidentskej kampane opozičného politika Viktara Babaryku. Ten po svojom uväznení v júli 2020 už v kampani nemohol ďalej pokračovať. Kalesnikavová preto spolu so Sviatlanou Cichanovskou a Veranikou Capkalovou vytvorili tím, ktorý viedol kampaň za zvolenie Cichanovskej. Vo voľbách však podľa oficiálnych výsledkov, ktoré opozícia a západné krajiny odmietli uznať, zvíťazil úradujúci prezident Alexandr Lukašenko. Cichanovská tesne po voľbách z krajiny utiekla do exilu.
V septembri 2020 sa Kalesnikavová spolu s ďalšími dvoma opozičníkmi stala na ulici v Minsku obeťou únosu. O deň neskôr sa ocitli na hranici s Ukrajinou. Kalesnikavová tam však roztrhala svoj pas, čím „úspešne zabránila násilnej deportácii zo svojej rodnej krajiny“. Po tom, ako odmietla opustiť Bielorusko, bola zadržaná a neskôr odsúdená na 11 rokov odňatia slobody za údajné sprisahanie s cieľom uchopiť moc v krajine protiústavnou cestou.
Zdroj feed teraz.sk
