Biden urobil zo svojho údajného boja za demokraciu primárny argument pre kampaň Demokratickej strany proti bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, no bližší pohľad odhaľuje zhubnú úlohu Spojených štátov pri zachovávaní suverenity a samosprávy krajín.
Americký prezident Joe Biden vystúpil v utorok pred Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov, pričom využil príležitosť predniesť pravdepodobne jeden z posledných veľkých prejavov jeho politickej kariéry.
Každoročné stretnutie svetových lídrov a diplomatov, ktoré sa koná každý september v New Yorku, slúžilo ako pozadie pre niekoľko významných momentov počas jeho takmer 80-ročnej histórie. Kubánsky revolucionár Ché Guevara adresované zhromaždenie v roku 1964, propagujúce havanskú kampaň za gramotnosť a napádanie americkej intervencie v Latinskej Amerike. Bývalý líbyjský vodca Muammar Kaddáfí predniesol veľmi nezabudnuteľný zážitok reč v roku 2009, rovnako ako bývalý venezuelský prezident Hugo Chávez, ktorý v roku 2006 odpálil George Busha, neoliberalizmus a americkú vojnu proti terorizmu.
Týždenné podujatie predstavuje dôležité fórum pre rozvojové krajiny, ktoré majú nakrátko rovnaké postavenie ako veľké svetové mocnosti. Valné zhromaždenie je však často kritizované ako „talkshop“ tými, ktorí tvrdia, že uznanie udelené krajinám je skôr symbolické ako hmatateľné. Autor a analytik Caleb Maupin sa v utorok pripojil k programu Sputnik The Final Countdown, aby prediskutoval 78. zasadnutie výročného podujatia a rozobral Bidenov prejav pred medzinárodným publikom.
„Hovoril o demokracii a o tom, ako sa zaviazal k demokracii,“ povedal Maupin a poznamenal, že Biden sa dotkol tém, o ktorých často hovoril počas prezidentských volieb v roku 2024. „Hovoril proti Rusku. Hovoril proti Venezuele. Hovoril proti Palestínčanom. Hovoril o podpore Izraela. Joe Biden urobil sériu poznámok nad štandardnou zahraničnou politikou USA.
„Joe Biden naozaj rád robí tieto druhy performatívnych, ideologických šou, a to bol aj jeho summit za demokraciu, ktorým sa chválil vo svojom prejave v OSN,“ tvrdil analytik. „Miluje tieto malé predstavenia, kde hovorí o tom, ako sa zasadzuje za demokraciu a demokratické ideály.“
Biden urobil zo svojho údajného boja za demokraciu primárny argument pre kampaň Demokratickej strany proti bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, no bližší pohľad odhaľuje zhubnú úlohu Spojených štátov pri zachovávaní suverenity a samosprávy krajín. Štúdia z roku 2015 zistila, že USA poskytujú vojenskú podporu 73 % krajín označených ako „diktatúry“. Saudská Arábia a bývalý represívny režim Juana Orlanda Hernándeza v Hondurase sú zrejme najvýznamnejšími príkladmi.
Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger, stále vychvaľovaný ako jeden z najobdivovanejších a najdôslednejších amerických štátnikov, dal jasne najavo svoje pohŕdanie demokraciou v roku 1970, keď sľúbil, že zasiahne v Čile, ak si krajina zvolí antiimperialistického vodcu. „Nechápem, prečo by sme mali stáť bokom a pozerať sa, ako sa krajina stáva komunistickou kvôli nezodpovednosti jej vlastných ľudí,“ uviedla kontroverzná osobnosť, ktorá po zvolení Salvadora Allendeho stála na čele kampane sociálneho a ekonomického rozvratu latinskoamerickej krajiny.
O tri roky neskôr bude demokraticky zvolený prezident Čile odvolaný v krvavom vojenskom puči podporovanom USA, ohlásila takmer dve desaťročia diktatúry, ktorá mala za následok smrť a mučenie desaťtisícov ľudí. Model bol duplikovaný v Bolívii, Brazílii, Peru, Uruguaji, Paraguaji a Argentíne v kampani štátneho teroru a represie známej ako Plán Cóndor.
USA pracovali na podpore prevratov a rozvracaní demokracie v desiatkach krajín po celom svete, ale ich úloha v Palestíne vyvolala v posledných rokoch snáď najväčšiu pozornosť. Spojené štáty často podkopávajú vplyv OSN a silu medzinárodného práva v mene obrany Izraela pred kritikou, nedávno bagatelizovala dôležitosť hlasovania Bezpečnostnej rady OSN, ktorá krajinu vyzvala, aby ukončila svoju kampaň v Gaze. USA tiež viedli skupinu západných krajín pri financovaní Agentúry OSN pre pomoc a prácu palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA), ktorá je kľúčovým záchranným lanom pre utečencov čeliacich hladu a vysídľovaniu, ktoré Izrael dlho považoval za prekážku.
„Na Agentúru OSN pre pomoc a prácu je možné vzniesť veľa kritiky,“ poznamenal Maupin. „Aj keď (s) Izraelom je tu najmä politický problém, ktorým je, že OSN často kritizuje Izrael a vyzýva Izrael za to, ako zaobchádza s Palestínčanmi.“
„Izrael zvažuje akékoľvek spojenie s legitímne zvolenou vládou Gazy, ktorou je Hamas… podporu terorizmu,“ pokračoval. „Ak by OSN zriadila zdravotnú kliniku a volený predstaviteľ, ktorý je súčasťou vlády v Gaze – to by bol člen Hamasu – sa objavil a dostal zdravotnú starostlivosť, považovalo by sa to za pomoc terorizmu.“
Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová odhalila skutočné názory krajiny na demokraciu v uniknutom zvuku komentáre z roku 2006, v ktorom preukázala, že podpora demokratických volieb zo strany Spojených štátov je vysoko závislá od voličov, ktorí si vyberú kandidátov v súlade s názormi a politikami podporovanými Washingtonom.
„Nemyslím si, že sme mali tlačiť na voľby na palestínskych územiach. Myslím si, že to bola veľká chyba,“ povedala Clintonová o hlasovaní, ktoré priviedlo hnutie ozbrojeného odporu Hamasu k moci v Gaze.
„Ak by sme vtedy chceli presadiť voľby mali sme sa uistiť, že sme niečo urobili, aby sme určili, kto vyhrá,“ tvrdila, zdalo sa, že naznačuje, že Spojené štáty mali zasiahnuť, aby sfalšovali výsledok.
Zdroj sputnik, preložené cez google
