„Máme sa o čom rozprávať,“ povedal Biden izraelskému premiérovi, ktorý sa mu poďakoval za „50 rokov služby verejnosti a 50 rokov podpory štátu Izrael“.
Biden poznamenal, že jeho prvé stretnutie s izraelským premiérom bolo v roku 1973 krátko po svojom zvolení do amerického Senátu. Predsedníčkou izraelskej vlády bola v tom čase Golda Meirová.
Biden a Netanjahu sa predtým stretli s rodinami amerických rukojemníkov, ktorých od októbra 2023 v Pásme Gazy zadržiava palestínske radikálne hnutie Hamas. Predstavitelia rodín po schôdzke reportérom uviedli, že dúfajú v dohodu o prímerí, ktorá by umožnila návrat rukojemníkov domov.
Vzťahy medzi Bidenom a Netanjahuom sú napäté už niekoľko mesiacov v súvislosti s izraelskou vojenskou ofenzívou v Gaze, ktorá si doposiaľ vyžiadala viac než 39.000 obetí na životoch, ako vyplýva z údajov palestínskeho ministerstva zdravotníctva v Gaze.
Spojené štáty sú hlavným dodávateľom zbraní pre Izrael a bránili židovský štát aj počas kritických hlasovaní na pôde Organizácie Spojených národov (OSN), pripomína Reuters.
Netanjahu sa separátne stretol aj s viceprezidentkou USA a predpokladanou demokratickou nominantkou do prezidentských volieb Kamalou Harrisovou. Harrisová má jednotný postoj k Izraelu s Bidenom, na schôdzke s izraelským premiérom však zvolila ostrejší tón, uvádza Guardian. Harrisová vyjadrila „vážne obavy“ v súvislosti s humanitárnou situáciou v Gaze a obeťami na životoch a vyhlásila, že „nebude ticho“.
Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby medzitým vo štvrtok uviedol, že medzi Izraelom a Hamasom zostávajú ohľadne úsilia o dosiahnutie dohody o prímerí medzery. Zároveň však dodal, že k prímeriu „sme bližšie než kedykoľvek predtým“.
„Obe strany musia urobiť kompromisy,“ dodal Kirby.
Konflikt v Gaze sa začal bezprecedentným útokom palestínskych extrémistov na územie Izraela 7. októbra 2023. O život pri ňom prišlo približne 1200 ľudí a ďalších 250 bolo zavlečených do Pásma Gazy.
Netanjahu v stredu vystúpil s prejavom aj v americkom Kongrese, kde prisľúbil „totálne víťazstvo“ vo vojne v Gaze. Zároveň vyhlásil, že existuje „intenzívne“ úsilie s cieľom dostať zvyšných rukojemníkov z Gazy domov, bližšie podrobnosti však k tomu neuviedol, konštatuje denním The Guardian.
Netanjahuov prejav v Kongrese bojkotovalo približne 40 demokratických zákonodarcov vrátane bývalej predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej.
V piatok Netanjahu odcestuje na Floridu, kde sa stretne s republikánskym exprezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý sa v novembrových voľbách uchádza o znovuzvolenie.
Biden Netanjahuovi zdôraznil potrebu ochrany civilných životov a prísunu pomoci
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok rokoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom aj o potrebe prekonaní rozdielov v záujme uzavretia prímeria v Gazy a odstránenia prekážok v prísune humanitárnej pomoci do tejto pobrežnej palestínskej enklávy, ako aj ochrane civilných životov počas vojenských operácií, uviedol Biely dom. TASR informuje podľa agentúr AFP a Reuters.
Biden Netanjahuovi počas schôdzky v Oválnej pracovni Bieleho domu povedal, že je potrebné, aby izraelský premiér rýchlo uzavrel dohodu o prímerí v Gaze a prepustení zvyšných rukojemníkov zadržiavaných palestínskymi militantmi z radikálneho hnutia Hamas.
Vo vyhlásení Bieleho domu sa uvádza, že Biden a Netanjahu hovorili aj o „humanitárnej kríze“ na palestínskom území a nevyhnutnosti umožniť potrebný prísun humanitárnej pomoci.
Netanjahu na platforme X napísal, že sa v stredu vo Washingtone po svojom prejave v americkom Kongrese stretol aj s generálnym riaditeľom spoločnosti Tesla Elonom Muskom. Diskutoval s ním pritom o možnostiach a výzvach súvisiacich s umelou inteligenciou, jej vplyvom na ekonomiku a spoločnosť. Skúmali tiež možnosti pre technologickú spoluprácu s Izraelom, dodal Netanjahu.
Zdroj feed teraz.sk
