Biden ako prvý úradujúci prezident USA navštívil amazonský prales

Manaus 17. novembra (TASR) – Americký prezident Joe Biden podnikol v nedeľu historickú cestu do amazonského dažďového pralesa v Brazílii, kde bude propagovať svoje výsledky v boji proti zmene klímy. TASR o tom informuje podľa správ tlačových agentúr AP a AFP.

Biden pristál v meste Manaus, v srdci najväčšej džungle na svete, v rámci poslednej etapy svojej slávnostnej juhoamerickej cesty pred januárovým odovzdaním moci novozvolenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Biden (81) je prvým úradujúcim prezidentom USA, ktorý navštívil amazonský prales.

Biden sa na letiskovej ploche rozprával s miestnymi činiteľmi vrátane brazílskeho klimatológa, nositeľa Nobelovej ceny Carlosa Nobreho, a potom nasadol do vrtuľníka, ktorým sa preletel nad dažďovým pralesom.

Biden, ktorého sprevádzajú minister zahraničných vecí USA Antony Blinken, ako aj dcéra Ashley a vnučka Natalie, navštívil tiež botanickú záhradu Museu da Amazonia (Musa) v Manause a stretol sa s domorodými a miestnymi lídrami, ktorí sa snažia chrániť amazonský dažďový prales.

Biden navštívil Amazóniu v rámci svojej šesťdňovej cesty po Južnej Amerike, ktorá je prvou návštevou tohto kontinentu počas jeho prezidentského mandátu. Priletel z peruánskej Limy, kde sa zúčastnil na summite krajín Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC).

Po zastávke v Manause sa presunie do Ria de Janeiro na summit lídrov skupiny G20.

Trump sa zaviazal zvrátiť Bidenovu politiku v oblasti klímy a mohol by opäť stiahnuť Spojené štáty, ktoré sú druhým najväčším znečisťovateľom na svete, z prelomovej Parížskej dohody o boji proti emisiám uhlíka z roku 2015, ako to urobil počas svojho prvého funkčného obdobia.

Amazónia, ktorá sa rozprestiera na území deviatich krajín, má kľúčový význam v boji proti klimatickým zmenám vďaka svojej schopnosti absorbovať z atmosféry oxid uhličitý, ktorý otepľuje planétu.

Zároveň je však jednou z oblastí, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy a zhoršovaním životného prostredia.

Tento rok zažila najhoršie lesné požiare za takmer dve desaťročia, ktoré spôsobilo veľké sucho, z ktorého odborníci na klímu čiastočne obviňujú globálne otepľovanie.