Peter Henry Fonda sa narodil 23. februára v New Yorku. Jeho vzťah s otcom narušila matkina samovražda v roku 1950. Desaťročný Peter z tejto tragédie obviňoval otca. „Všetci ho pokladali za čestného a priameho človeka, v skutočnosti to však bol neznesiteľný egoista, ktorý bezohľadne išiel za svojimi cieľmi, pričom manželka i deti mu boli úplne ľahostajné,“ napísal v autobiografii Don’t Tell, Dad (1998). Mesiac pred svojimi 11. narodeninami sa nešťastnou náhodou postrelil do brucha a takmer zomrel.
Už od detstva prejavoval Fonda herecké sklony, ako 13-ročný dokonca napísal a zinscenoval divadelnú hru. Študoval herectvo na Nebraskej univerzite v Omahe (UNO) a pridal sa k miestnemu hereckému súboru, v ktorom začínali i jeho otec či Marlon Brando. V roku 1961 debutoval na Broadwayi v divadelnej hre „Blood, Sweat and Stanley Poole“ bratov Jamesa a Williama Goldmanovcov. Filmový debut absolvoval v romantickej komédii Tammy and the Doctor (1963).
Fondovým najslávnejším filmom a zároveň vrcholom jeho kariéry je Bezstarostná jazda (1969), v ktorom hral, zároveň bol spoluautorom scenára a producentom. Snímka v réžii Dennisa Hoppera mala svetovú premiéru 12. mája na Festivale v Cannes, odkiaľ si Hopper odniesol Zlatú palmu za najlepší debut. Fonda a Hopper boli aj hlavnými predstaviteľmi snímky, ktorá je všeobecne považovaná za kultový film hnutia hippies. Film bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší pôvodný scenár (Fonda, Hopper, Terry Southern) a v kategórii najlepší herec vo vedľajšej úlohe (Jack Nicholson). Film sa stretol aj s komerčným úspechom – hoci mal rozpočet iba približne 400.000 dolárov, zarobil 60 miliónov.
Dej filmu oslovil v lete 1969 mládež odvracajúcu sa od spoločnosti: dvaja outsideri s dlhými vlasmi cestujú na motorkách značky Harley-Davidson po USA. Pocit slobody a dobrodružstva ich však rýchlo prejde, keď na malomeštiackom juhu narazia na bariéru nepriateľstva. Príbeh plný sexu, drog a násilia so sprievodnou rokenrolovou hudbou a neočakávaným koncom bol jedným z prvých filmov, ktoré sa v súčasnosti označujú ako „road movie“. Jeho námetom je hľadanie priateľstva alebo ilúzie o priateľstve v Amerike zviazanej pevnými pravidlami a korupciou. Na plátna kín sa dostal v čase koncertu vo Woodstocku, ktorý bol obrovskou manifestáciou proti konvenciám a vojne vo Vietname.
Ako herec Fonda na seba poukázal i vo filmoch Víťazi (1963), Lilith (1964), The Rounders (1965), Divoká banda (1966), Dvaja ľudia (1973), Dirty Mary a Crazy Larry (1974), Väzenské blues (1977), Hazardná hra (1978), Split Image (1982) či Mier s pepermintovou príchuťou (1983). S príliš pozitívnou odozvou sa však nestretli Fondove režisérske pokusy Muž na výpomoc (1971), Idaho Transfer (1973) a Wanda Nevada (1979).
Veľký návrat sa mu podaril drámou Uleeho zlato (1997), ktorá mu vyniesla druhú nomináciu na Oscara, tentoraz v kategórii najlepší herec v hlavnej úlohe. Za stvárnenie čudáckeho chovateľa včiel, ktorému sa podarí dostať zo svojej izolácie, však dostal Zlatý glóbus v kategórii najlepší mužský herecký výkon (dráma).
Nasledoval životopisný film Vášeň Ayn Randovej (1999), vďaka ktorému v krátkom časovom odstupe získal svoj druhý Zlatý glóbus, ale v kategórii najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe v seriáli, miniseriáli alebo televíznom filme. Spomenúť možno i snímky Angličan (1999), Projekt Laramie (2002), Vlak do Yumy (2007), The Perfect Age of Rock ‚n‘ Roll (2009) či Harodim (2012). Už po jeho smrti boli do kín uvedené filmy Najvyššia pocta (2019) a The Magic Hours (2023).
Peter Fonda, ktorý bol v roku 1986 hosťom Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch a v roku 2003 dostal svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Bol trikrát ženatý a mal tri deti. Zomrel 16. augusta 2019 v Los Angeles vo veku 79 rokov na zlyhanie dýchacích ciest spôsobené rakovinou pľúc.
Zdroj feed teraz.sk
