Choroby spôsobené tzv. superbaktériami odolnými vo?i antibiotikám by v priebehu nasledujúcich 25 rokov mohli usmrti? až 40 miliónov ?udí, uvádza sa v novej štúdii projektu Global Research on Antimicrobial Resistance (Gram), ktorý sledoval globálny vplyv superbaktérií.
Superbaktérie je ozna?enie pre baktérie, u ktorých sa vyvinula antimikrobiálna rezistencia. Sú odolné vo?i antibiotikám a ostatným liekom používaným na lie?bu chorôb. Medzi rokmi 1990 až 2021 zomrelo v dôsledku nakazenia superbaktériami viac ako milión ?udí.
Antimikrobiálna rezistencia je prirodzený jav, avšak nadmerné a nesprávne používanie antibiotík u ?udí a zvierat tento problém zhoršuje. Vedci preto varujú, že superbaktérie sú do budúcnosti ve?kým rizikom pre verejné zdravie po celom svete.
Štúdia zverejnená v ?asopise Lancet uvádza, že po?et úmrtí detí mladších ako pä? rokov na superbaktérie za uplynulé tri desa?ro?ia klesol o viac ako 50 percent v?aka lepším preventívnym opatreniam. Ke? sa však už deti superbaktériami nakazia, ich lie?ba je mimoriadne náro?ná. Úmrtia ?udí starších ako 70 rokov sa však za rovnaké obdobie zvýšili o viac ako 80 percent.
Slovenskí vedci v rámci misie ROSIE pozorovali zánik umelej družice Cluster-Salsa v atmosfére Zeme nad Tichým oceánom. Misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) má za cie? získava? poznatky o zánikoch družíc s cie?om znižova? riziká pri ich rozpade a návrate do atmosféry, a tiež minimalizova? vznik vesmírneho odpadu.
Misie sa zú?astnil Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a jeho kolega Tomáš Paulech. Obaja pôsobia na Oddelení astronómie a astrofyziky FMFI UK. ?alšími ?lenmi tímu boli vedci z univerzity v nemeckom Stuttgarte, z Univerzity v Južnom Queenslande v Austrálii, koordinátorom misie bola slovenská firma Astros Solutions, ktorú zastupoval Ji?í Šilha.
„Zánik družice (…) sa odohrával cez de?, museli sme teda použi? a vyvinú? nový spôsob pozorovania z paluby lietadla. Pri vstupe do atmosféry vyvoláva družica podobný efekt ako meteory a svieti intenzívnym svetlom, hoci v tomto prípade ide o umelé nami zostrojené pôvodné teleso,“ doplnil Tóth.
Cluster zložený zo štyroch družíc strávil vo vesmíre 24 rokov, hoci jeho pôvodne o?akávaná životnos? bola len dva roky. Pod?a informácií ESA dlhá životnos? misie pomohla vedcom odhali? dlhodobejšie trendy v dvoch cykloch slne?nej aktivity a pomohla k vzniku viac ako 3.600 vedeckých prác.
Bežné potravinárske farbivo dokáže do?asne sprieh?adni? kožu a svaly. Postup ešte nebol vyskúšaný na ?u?och, v prípade úspechu by však mohol pomôc? pri lokalizácii zranení ?i nádorov.
Štúdiu zverejnenú za?iatkom septembra vo vedeckom žurnále Science vypracoval tím vedcov zo Stanfordovej univerzity, ktorý viedol doktor C‘-chao Ou.
Svetlo sa pri prenikaní biologickými tkanivami do ve?kej miery rozpty?uje. Dôvodom sú rôzne zložky tvoriace tkanivá, napríklad tuky alebo jadrá buniek. Každá zložka má iný index lomu svetla, ?o spôsobuje jeho ohýbanie pri prechode medzi jednotlivými indexmi lomu. Tkanivá sa tak stávajú neprieh?adnými.
Tím doktora Ou pracoval s teóriou, ktorá sa na prvý poh?ad môže zda? ako nezmysel. Pod?a nej môžu niektoré silno absorbujúce farbivá u?ah?i? prechod svetla konkrétnej vlnovej d?žky cez kožu a iné tkanivá. Farbivá totiž menia index lomu tkanív, ktoré ich pohltili, ?o umož?uje vedcom zjednoti? rôzne indexy lomu svetla a potla?i? tak jeho rozptyl.
Vedci brušnú ?as? myší potreli roztokom tartrazínu, syntetického citrónovožltého azofarbiva využívaného najmä v potravinárstve. Má priradený kód E 102 a využíva sa napríklad v kukuri?ných lupienkoch. Potretá koža sa v ?ervenom svetle javila ako prieh?adná a vedci jasne uvideli pe?e?, mo?ový mechúr a ?alšie vnútornosti. Koža po umytí farbiva opä? nadobudla prirodzenú farbu a efekt sa vytratil, uvádzajú autori štúdie.
Zdroj feed teraz.sk
