Primátor Kolárova Béla Halász obvinil Slovenskú republiku z dlhu 15,3 miliárd eur vo?i Ma?arom.
Ke? strana Progresívne Slovensko otvorila minulý týžde? tému Benešových dekrétov, rozpútala sa na ma?arských weboch mediálna propaganda jednostrannej ukrivdenosti a útokov proti Slovákom a Slovenskej republike. V plnej nahote sa ukázalo šovinistické zmýš?anie niektorých verejne ?inných osôb, formovaných od detstva vzdelávacím systémom ma?arského národnostného školstva v Slovenskej republike.
V množstve textov „vynikol“ primátor Kolárova Béla Halász, ktorý na svojom FB vypo?ítal údajný dlh z Benešových dekrétov vo?i ob?anom ma?arskej národnosti na 15,3 miliardy eur a obvinil Slovenskú republiku, že nechce hovori? o odškodnení.
Jeho zmýš?anie stojí za povšimnutie, ke?že nejde o bežného ?loveka, ale o primátora, ktorý je tým pádom aj ústavným ?inite?om Slovenskej republiky a teda by sa tu o?akávala istá ?udská a ob?ianska zrelos? i úrove? poznania dejín. Vo svojom FB príspevku uvádza (preklad z ma?ar?iny):
„Len to spo?ítajme milí slovenskí politici:
Do októbra 1948 bolo Ma?arom žijúcim v tomto meste na základe Benešových dekrétov skonfiškovaných celkovo 595 000 hektárov po?nohospodárskej pôdy.
To nie je názor, ani politika – to je historický fakt.
A teraz po?ítajme spolu:
595 000 hektárov × 5 000 eur/hektár (dnešná priemerná cena) = 2 975 000 000 eur
To je: bohatstvo takmer 3 miliardy eur!
Ale tu to nekon?í. Pretože skuto?ná otázka znie:
Ko?ko by toto všetko stálo s úrokom od roku 1948?
Zoberme si ve?mi priate?skú, ve?mi opatrnú 5% ro?nú úrokovú sadzbu, aj ke? vieme, že ceny pozemkov, investície a výnosy sú ?asto ove?a vyššie.
77 rokov s úrokovými sadzbami (1948 ? 2025): 15,3 miliardy eur
Áno, dobre ?ítate.
Reálna hodnota ma?arských pozemkov, zabratých kvôli Benešovým dekrétom spolu s úrokom, presahuje 15 miliárd eur.
A potom sme ešte nehovorili o: lesoch, domoch, podnikoch, strojoch, stave dobytka, bankových vkladoch, nútených prácach, o ?udskej dôstojnosti.
Samozrejme, že sa boja.
Lebo ke? raz vypovieme skuto?né ?ísla, ke? raz povieme, ko?ko štát dlhuje tu žijúcim Ma?arom, ke? raz vypovieme, ?o znamená “konfiškácia” premenená na peniaze, potom bude jasné: nikdy v živote by nás nemohli odškodni?.
A presne pre toto nechcú hovori? o odškodnení. Presne preto v panike považujú všetko, ?o súvisí s Benešovými dekrétami, za uzavretú debatu.
Pretože ?ísla sú nemilosrdné. História znie inak, ke? ju nemeriame v paragrafoch, ale v eurách.
A Šime?ka – chtiac – nechtiac – vypustil džina z f?aše. Teraz sa o tom musí hovori?. Teraz s tým treba po?íta?. A teraz sa to už nedá vzia? spä?. Pravda si skôr ?i neskôr vždy prerazí cestu.“ Vi?: https://www.facebook.com/inghalaszbela/posts/pfbid0u42RHk7qXnQs4YXs6CPaUu9mZQmBiqgvEc6GUH8hjHcr2PE8itDmCJSf7i3fNL4yl
Nieko?ko postrehov k horeuvedenému textu.
Prvé ?o udrie do o?í pri tomto politikovi a jeho „ú?tovaní s minulos?ou“ je, že nevie, kto je pôvodcom tzv. dekrétov. Nie sú to Slováci, slovenské národné orgány, ale ?eskoslovenský (exilový) prezident Beneš. Rovnako smutné je, že tento politik nepozná staršie dejiny, nevidí, alebo nechce vidie? prí?inno-následné súvislosti. Dejiny sa pre neho za?ínajú až v rokoch 1946-1947 – dovtedy bolo na juhu asi vzduchoprázdno – a obsahujú len krivdy vo?i Ma?arom. Úplne ignoruje predchádzajúce udalosti, súvisiace so zlo?inmi Ma?arska vo?i Slovákom, Moravákom, ?echom a osobitne Rusínom, ktoré zaprí?inili neskoršie následky. Jeho selektívny poh?ad ani nemožno nazva? výkladom dejín, je to skôr B-é?ková propaganda, kde sa zdôraz?uje B a zaml?iava, že tomu predchádzalo tragické A.
A tých „A“ prí?in je viac. Zoberme do úvahy len udalosti po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938, ke? ministri zahrani?ia Nemeckej ríše a Talianska na žiados? Ma?arska rozhodli, že ?as? južného Slovenska ako aj ?as? Podkarpatskej Rusi bude pripojená k Ma?arsku. Po vynesení rozsudku Viedenského arbitrážneho súdu, na ktorom sa za ma?arskú stranu zú?astnili Kálmán Kánya, Pál Teleky, Andor Jaross a nechvalne známy János Esterházy, bolo z odtrhnutého územia násilne vyhnaných ?i donútených odís? približne stotisíc Slovákov. Tieto osoby boli pozbavené bez právneho základu všetkého majetku, vrátane pozemkov a domov, strojov, zvierat at?. Toto sa dialo na základe svojvôle ma?arských štátnych orgánov, ktoré tolerovali vyhá?anie z domovov spojené s živelným hromadným rabovaním, ba aj bitím, mu?ením a strie?aním do ?udí. Slováci boli ?asto okradnutí ešte aj na hraniciach o to, ?o si mohli vzia? so sebou. Všetky tieto skuto?nosti sú podchytené aj písomne.
Tých, ?o na obsadenom území ostali, ?akali mnohoraké perzekúcie, doslova kalvária.
Štátne orgány režimu horthyovského Ma?arska, podporované aj ?as?ou zradikalizovaného ma?arského obyvate?stva, sa v rokoch 1938 – 1945 dopúš?ali vo?i slovenskému obyvate?stvu množstva zlo?inov proti ?udskosti, medzi ktoré patrili aj vraždy, znásilnenia, väznenie, spojené s krutým fyzickým mu?ením. Sta?í si pre?íta? Krvácajúcu hranicu od Jozefa Kirschbauma z roku 1940 s opismi mu?enia ?i trýznenia napr. Rudolfa Lapára, Vendelína Mo?áka, Jána Vyrvu a Jozefa Oškvarka, Jána ?ulíka, manželov Novákovcov, Jána Ma?áka, Gustáva Fia?ana, Ladislava Voja?ka, tajomníka Slovenskej ?udovej strany v Košiciach a mnohých ?alších. Príde Vám z toho zle. Ale aj stovky ?alších svedectiev v archívoch a memorandách slovenskej menšiny.
Nastalo hromadné prepúš?anie Slovákov zo zamestnania v štátnej správe (700 železni?iarov, úradníci, u?itelia, at?…), odoberanie penzií slovenským dôchodcom s cie?om donúti? k opusteniu svojho obydlia a štátu, rušenie slovenských základných a stredných škôl, alebo ich poma?ar?ovanie, nie raz aj pálenie slovenských kníh, aj celých knižníc. Zakazovala sa slovenská tla? a spolky. Slováci boli násilne zadržiavaní v ma?arských koncentra?ných (tzv. národnostných pracovných) táboroch (napr. Štúrovo, Tomášikovo, Ve?ká Kaniža, ?anádpalota, a i.). Bežné bolo neustále predvolávanie na výsluchy, opakované domové prehliadky hocikedy aj v noci, opakované uväznenie, s cie?om vyštva? dané osoby z obsadeného územia. Vyhá?aní boli dokonca aj slovenskí reho?níci a reho?ní?ky, rušili sa slovenské omše a boli nahrádzané ma?arskými. Otrasné ?ítanie je aj kniha: V šes?ro?nom zajatí, od Emanuela Böhma, ktorý bol predsedom Strany slovenskej národnej jednoty v Ma?arsku. Toho sa štátna moc Ma?arska pokúsila dokonca zavraždi?.
Nuž navrhujem primátorovi Kolárova, aby do svojich výpo?tov v eurách zahrnul aj horeuvedené zlo?iny ma?arskej strany vo?i slovenskému národu. Ideálne môže za?a? chronologicky pod?a jednotlivých svedeckých výpovedí z publikácie Krvácajúca hranica, ktorej vý?atok nájde tu: https://www.zsi.sk/wp-content/uploads/87.Vyrocie-Viedenskej-arbitraze-2025-svedectva.pdf.
V prípadoch mu?enia s trvalými následkami by mal zohladni? aj celoživotný ušlý zisk zo zdravotného obmedzenia daných osôb.
Pri výpo?te by tiež nemal zabudnú?, že doba úro?enia spôsobených škôd Slovákom bude dlhšia a to až do 87 rokov, ke?že obdobie hortyovského etnického teroru za?alo v roku 1938, t.j. o sedem – osem rokov rokov skôr, ako boli podpísané Benešove dekréty, ?i medzinárodná zmluva o výmene obyvate?stva medzi ?esko-Slovenskom a Ma?arskom.
Historické ú?tovníctvo obsahuje aj ?alšie mínusové položky Ma?arska vo?i slovenskému národu, nie sú to len škody z horthyovského obdobia 1938-1945. Spomenú? môžeme aj zlo?iny proti ?udskosti po?as ma?arského bolševického vpádu na Slovensko v roku 1919 sprevádzané vraždením (dokonca k?azov), popravami, rabovaním. Tam budú úroky za 106 rokov. A ako oceníme škôdy a úroky za jazykovú genocídu a snahu o zni?enie identity a existencie slovenského národa pred rokom 1918 – v 19. storo?í?
K výroku primátora: „Samozrejme, že sa boja“, možno doda?, že Slováci sa neboja, iba vyslovujú po?utovanie nad jeho nevzdelanos?ou, zaslepenos?ou a ?udskou pýchou, s ktorou sa stavia do pozície jednostranného verite?a s morálnym a politickým nárokom na odškodnenie.
Svojim správaním (aj ke? treba prizna?, že nie je prvý) rozde?uje a zasieva etnické napätie medzi obyvate?stvo, kam vnáša poh?ad ma?arskej výlu?nosti. Príkladom je aj politizácia jarmoku v Kolárove, kde primátor vsunul do programu na 15. augusta 2025 „slávnostné kladenie vencov na pamiatku presídlených obyvate?ov“. Na jarmoku(!), ktorý by mal obyvate?stvo kultúrne spája? a nie rozdelova?! Išlo pritom o duplicitnú aktivitu, kladenie vencov pri pamätníku presídlených obyvate?ov organizoval (ako každoro?ne) už 12. apríla.
Ako sa asi cítili na jarmoku ob?ania a najmä Slováci, kde primátor verejne prezentoval etnicky selektívne pripomenutie minulých krívd len jedného preferovaného – a to ma?arského etnika?
Bude sa na budúcoro?nom kollárovskom jarmoku hovori? aj o týraných a násilne vysídlených Slovákoch z tejto oblasti?
Primátor pri svojom nástupe do funkcie skladal s?ub pod?a zákona SNR ?. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení § 13 ods. (2), ktorý znie:
„S?ubujem na svoju ?es? a svedomie, že budem riadne plni? svoje povinnosti, ochra?ova? záujmy obce a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplat?ova? pod?a svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“
Na otázku, ?i správanie primátora zodpovedá tomu ?o s?uboval, je odpove? zrejmá. Akurát môžeme by? prekvapení, že naše štátne orgány tolerujú takýto stav.
Politická ?i samosprávna reprezentácia ma?arskej národnostnej menšiny, ktorá aj po 80-tich rokoch stále stojí na pozícii etnickej nadradenosti a neuznáva zlo?iny ma?arskej strany vo?i slovenskému národu, nemá žiadnu morálnu autoritu vy?íta? slovenskej strane nejaké škody, ani sa ohá?a? Benešovými dekrétmi.
Zdroj feed zsi.sk
