„Arabi sa môžu modli?, kdeko?vek len chcú,“ povedal v rozhovore pre armádny rozhlas predseda radiklálnej strany Ocma jehudit a dodal, že to isté by malo by? umožnené aj Židom. „Ak by som mohol urobi? ?oko?vek, ?o by som chcel, umiestnil by som tam izraelskú zástavu,“ dodal Ben Gvir. Kladne odpovedal aj na viackrát zopakovanú otázku novinárov, ?i by na Chrámovej hore postavil synagógu, ak by to bolo v jeho právomoci.
Chrámová hora je tretím najposvätnejším miestom islamu, kde stojí aj mešita al-Aksá. Je to tiež najposvätnejšie miesto judaizmu, pretože tam stál jeruzalemský chrám zni?ený Rimanmi v roku 70. Pozostatkom jeho vonkajších hradieb je tzv. Múr nárekov, kam sa prichádzajú modli? židovskí pútnici z celého sveta.
Židia a príslušníci iných ako moslimského náboženstva môžu komplex Chrámovej hory navštevova? len v presne ur?ených ?asoch. Nesmú sa tam však modli? ani vystavova? vlastné náboženské symboly. Radikálni židovskí náboženskí nacionalisti vrátane Ben Gvira v posledných rokoch tieto obmedzenia nerešpektujú, ?o vyvoláva násilné reakcie Palestín?anov.
Komplex mešity spravuje Jordánsko, prístup k nej však kontrolujú izraelské bezpe?nostné zložky.
Viacerí politickí predstavitelia Izraela Ben Gvirove vyjadrenia odsúdili. Kancelária premiéra Benjamina Netanjahua uviedla, že sú?asné opatrenia sa nemenia. „Napadnutie statusu quo na Chrámovej hore je nebezpe?ný, nepotrebný a nezodpovedný ?in,“ uviedol na sociálnej sieti X minister obrany Joav Galant zo strany Likud. Ben Gvirove kroky pod?a neho ohrozujú národnú bezpe?nos? Izraela.
Gvira kritizoval aj hovorca palestínskeho prezidenta. Upozornil, že al-Aksá a posvätné miesta sú ?ervená ?iara, na ktorú Palestín?ania nikdy nedovolia siahnu?.
Ben Gvir už aj v minulosti oznámil, že sa v komplexe mešity modlil, ?o odsúdili aj viacerí vplyvní izraelskí rabíni.
Zdroj feed teraz.sk
