De Wever v utorok v parlamente predstavil zameranie svojej vlády, pričom zdôraznil prísnejšiu migračnú politiku, zrušenie zákona o postupnom vyraďovaní jadrových zbraní a zvýšenie výdavkov na obranu s cieľom splniť požiadavky NATO.
Politické strany v Belgicku sa v piatok dohodli na vytvorení širokej vládnej koalície po takmer osemmesačnom náročnom rokovaní po volebnom víťazstve N-VA.
Pravicový flámsky nacionalista De Wever kedysi ostro kritizoval francúzsky hovoriaci južný región Belgicka, Valónsko, a jeho sociálno-ekonomickú politiku. Podľa Reuters je v poslednom čase zmierlivejší a dokonca začal svoje vyhlásenie vo francúzštine namiesto holandčiny.
Premiér opísal mnohé problémy, ktorým je Belgicko vystavené, ako napríklad rozpočtový deficit, nízka miera účasti na trhu práce, starnutie obyvateľstva, ktoré vytvára tlak na zdravotný a dôchodkový systém, migrácia a geopolitika, píše belgická agentúra Belga.
Nová vláda sa podľa jej premiéra pokúsi obmedziť migráciu. Belgicko v roku 2024 prijalo 39.615 žiadostí o azyl, čo predstavuje nárast o 11,6 percenta oproti roku 2023. Prijímacia kapacita krajiny je asi 36.200 miest a počas celého predchádzajúceho roka bola takmer naplnená.
„Aby sme zorganizovali usporiadanejšiu a humánnejšiu migračnú politiku, musí byť oveľa prísnejšia,“ vyhlásil De Wever.
Nová vláda sa tiež zbaví zákona o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení, ktorý De Wever označil za „zastaraný“. Minister energetiky Mathieu Bihet pre belgické médiá uviedol, že krajina chce postaviť nové reaktory.
Premiér zároveň zopakoval plány zvýšiť výdavky na obranu zo súčasných 1,3 percenta HDP na dve percentá do roku 2029 tak, ako to požaduje NATO. Následne do roku 2034 by chcela vláda tieto výdavky zvýšiť na 2,5 percenta HDP.
„Ako zakladajúci člen NATO máme povinnosť prispieť k ochrane západnej spoločnosti,“ povedal predseda vlády.
Zdroj feed teraz.sk
