Basreliéf zo Stalinovej éry v metre v Moskve vyvolal chválu aj kritiku

Moskva 15. mája (TASR) – Viac ako polstoro?ie po smrti sovietskeho diktátora Josifa Stalina bola vo štvrtok v podzemnom priechode k stanici metra Taganskaja v Moskve odhalená replika historického basreliéfu venovaného ví?azstvu vo Ve?kej vlasteneckej vojne, ktorý zobrazuje Stalina obklopeného ?u?mi s kvetmi. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

Pôvodné umelecké dielo bolo odstránené v roku 1966 po?as výstavby podzemného prestupového tunela medzi stanicami liniek metra.

Moskovské metro bolo oficiálne otvorené 15. mája 1935 a stalinistické dielo v duchu socialistického realizmu bolo obnovené práve v rámci osláv tohto výro?ia.

Práce na obnove basreliéfu so Stalinom sa pod?a ruských médií za?ali už skôr, pri?om úrady to oznámili až 10. mája. Vedenie metra vtedy uviedlo, že kompozícia vznikne za použitia archívnych fotografií a dokumentov a bude „presnou replikou originálu“.

Dielo s názvom V?a?nos? ?udu vodcovi a velite?ovi po svojom odhalení vo štvrtok pritiahlo pozornos? tisícov okoloidúcich. Mnohí z nich sa pristavili, aby si basreliéf odfotografovali. U mnohých ?udí však tento krok vyvolal kritiku a obvinenia, že Kreme? takto oživuje Stalinov odkaz.

Liberálna opozi?ná strana Jabloko tento krok odsúdila ako úmyselnú provokáciu. „Trváme na tom, aby bola zachovaná pamiatka obetí represií,“ uviedla strana s tým, že glorifikácia tyrana je neprijate?ná. Pod?a ?lena strany Maxima Kruglova je návrat stalinských symbolov do Moskvy „výsmechom histórii a potomkom prenasledovaných a hanbou pre mesto“.

Historik Alexandr Zinoviev, ktorý sa špecializuje na dejiny moskovského metra, vyjadril ?útos?, že dielo nebolo obnovené s použitím pôvodných materiálov alebo farieb a s ornamentmi po obvode. „Celkovo ide skôr o ideologické gesto, pri?om primárne nejde o obnovenie historického architektonického vzh?adu,“ domnieva sa Zinoviev.

Stalin sa v ZSSR dostal k moci v roku 1924 a vládol až do svojej smrti v roku 1953.

Skupiny na ochranu ?udských práv a mnohí historici na?alej vinia stalinistické vedenie za smr? miliónov ?udí, ktorí boli v ?ase masových politických represií popravení ?i poslaní do pracovných táborov na Sibíri ?i v iných ?astiach ZSSR, zvä?ša v nehostinných oblastiach. V sovietskych pracovných táboroch, známych ako gulagy, skon?ili milióny ?udí ozna?ených za „nepriate?ov ?udu“ a tisíce ?alších boli bez súdu popravené po?as Stalinovho ve?kého teroru v 30. rokoch 20. storo?ia.

V posledných rokoch v Rusku miznú alebo sú demolované pamätníky obetí stalinských represií, pri?om sú?asne rastie úsilie o rehabilitáciu tohto bývalého sovietskeho diktátora, ktorému sa opä? stavajú sochy a pamätníky.