V nede?u 14. januára sa Peter Repka, básnik, autor reportáží ?i prozaik, dožíva 80 rokov.
Peter Repka sa narodil 14. januára 1944 v Bratislave. V mladosti sa venoval atletike a ako dorastenec reprezentoval ?eskoslovensko v šprintérskych disciplínach. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave a do roku 1970, ke? odišiel do vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky (NSR), pôsobil ako redaktor a reportér v ?asopise Mladá tvorba. Na jeho stránkach okrem poézie uverej?oval aj reportáže, napríklad v roku 1964 vyšiel na pokra?ovanie v dvoch ?íslach Mladej tvorby Repkov text o Letných olympijských hrách v Tokiu.
Po ?asopisecky publikovaných veršoch knižne debutoval v roku 1963 v almanachu mladej poézie Dúfam, že nevyrušujem, Eva…, kde mal svoje básne aj Štrpka. V tom istom roku vznikla tiež básnická skupina Osamelí bežci, ktorú okrem Repku a Štrpku tvoril ?alší básnik Mladej tvorby Ivan Lau?ík.
V ?asopise uverejnili aj dva manifesty skupiny Návrat anjelov a Prednosti trojnohých slávikov. V provokujúcich manifestoch sa vyhranili vo?i vtedajším oficiálnym hodnotám, komunizmus ozna?ili za abstraktný pojem pre svoju generáciu, odmietli nielen tvorbu niektorých básnikov staršej generácie, ale aj zasahovanie ideológie do literatúry.
Na stránkach Mladej tvorby sa okrem manifestov objavili aj Štrpkove ?lánky O otvorenej básni (1967), Predbáse? (1969), v ktorých v hlbšej teoretickej rovine priblížil postupy tvorby Osamelých bežcov.
V roku 1969 vyšla Petrovi Repkovi debutová samostatná básnická zbierka Sliepka v katedrále, v ktorej sa prezentoval aj ako básnik nadväzujúci na amerických beatníkov. V bás?ach dokázal esteticky prí?ažlivo prepoji? vysoké a nízke, vznešené a profánne, každodenné a slávnostné ?i modlitbu s pouli?ným jazykom.
O rok neskôr mala by? publikovaná aj jeho kniha reportáži Vsta? a cho?, ktorá však nebola distribuovaná, pretože jej autor odišiel do NSR, pri?om v Nemecku žije a pracuje doteraz.
Knižne sa na slovenskú literárnu scénu vrátil až po roku 1989, po páde totalitného režimu v ?eskoslovensku. V roku 1992 mu vyšla zbierka Že-lez-ni-ce, za ktorú dostal Prémiu Asociácie organizácií spisovate?ov Slovenska.
O štyri roky neskôr mu vyšla básnická kniha Priate?ka púš? a v roku 2002 zbierka Karneval v kláštore. Svojho publikovania sa napokon do?kala aj kniha reportáži Vsta? a cho?, ktorá vyšla v roku 1998. Obsahuje Repkove reportáže z rokov 1967 – 1969 uverejnených v Mladej tvorbe.
Výber z jeho predprevratovej tvorby, doplnený o nové básne vyšiel v roku 2005 pod názvom Básne. Kniha Chvála zápisníku (2011) obsahuje žánrovo nezaradené zápisníkové poznámky, glosy, postrehy, poh?adnice, reportáže a rôzne iné texty. Ako prozaik sa predstavil zbierkou poviedok Spätné zrkadlo (2012).
Repkova zbierka Že-lez-ni-ce vyšla aj v nem?ine v preklade jeho manželky Angely Repkovej (Ei-sen-bah-nen, 1993, 1994, 2000).
Humorne, aforisticky ?i ironicky ladené Repkove básne vyšli v roku 2014 pod názvom Slabi?né. V roku 2019 vydal ?alšiu zbierku s názvom Spev, ktorú dop??ajú fotografie Petra Župníka.
Zdroje: Kasarda, Martin: Osamelí bežci – Správa z ?udského vnútra, L.C.A. (1996); Slovník slovenských spisovate?ov 20. storo?ia, Martin 2001; www.litcentrum.sk
Zdroj feed teraz.sk
