Ján Hollý sa narodil 24. marca 1785 v roľníckej rodine v Borskom Mikuláši. Do prvých tried základnej školy chodil vo svojom rodisku a neskôr v Skalici. Tam aj začal v roku 1797 študovať na gymnáziu, ktoré dokončil v Bratislave v roku 1802. Filozofiu a teológiu študoval v seminári v Trnave. V auguste 1808 ho vysvätili za kňaza a poslali za kaplána najprv do obce Pobedim (1808 – 1811), potom do Hlohovca (1812 – 1814). V roku 1814 sa stal farárom v Maduniciach, kde pôsobil až do roku 1843, keď pri požiari, ktorý zachvátil dedinu i faru takmer ,stratil zrak.
Literatúre sa začal venovať už počas štúdií písaním príležitostných básní v latinčine. V literárnej tvorbe pokračoval, keď bol kaplánom v Pobedime a v Hlohovci – venoval sa prekladom z rímskej a gréckej poézie do bernolákovčiny. Prvý preklad, úryvok z Vergíliovej Eneidy uverejnil v roku 1813 bratislavský profesor Juraj (Jur) Palkovič v časopise Týdenník. Vtedy ešte svoje meno neuviedol.
Verejne sa prezentoval až v roku 1824 knihou Rozličné básne hrďinské, elegiacké a lirické, ktorá obsahovala preklady antických autorov – Vergília, Teokrita, Homéra, Ovídia, Tyrtia a Horácia. Knihu vydal taktiež básnikov mecén, kanonik Juraj Palkovič, ktorý Hollému v roku 1813 vydal aj preklad Vergíliovej Eneidy a o dvadsať rokov neskôr tiež prvé pôvodné dielo – epos Svatopluk.
Hrdinský epos Svatopluk, ktorý je zároveň prvým slovenským národným eposom, vyšiel v Trnave v roku 1833. Obsahuje 12 spevov a ideovo vychádza z diela učenca a katolíckeho kňaza Juraja Papánka Historia Gentis Slavae (Prvé dejiny slovenského národa, 1780), v ktorom Veľkomoravskú ríšu prezentuje ako kráľovstvo Slovákov a Svätopluka ako slovenského kráľa.
Dva roky po vydaní eposu Svatopluk vyšiel Hollému ďalší epos z dejín Veľkej Moravy pod názvom Cyrillo-Metodiada (1835). Tretí, posledný epos, Sláv vyšiel v almanachu Zora v roku 1839 ako básnický príspevok do radu národných obrán proti silnejúcej maďarizácii. Ide vlastne o historickú metaforu, v ktorej mierumilovný národ Tatrancov, teda Slovákov, vedený svojím panovníkom Slávom, víťazí nad lúpežným národom Čudov tlačiacim sa do ich krajiny.
Prechod medzi epikou a lyrikou tvoria jeho najpoetickejšie básne Selanki, celkove ich napísal 21. Rovnako ako Žalospevi a Pesně vyšli vo štvorzväzkovom súbornom diele Básne (1841 – 1842). Tvorbu Hollého uzatvárajú dva zväzky Katolíckého spevňíka (1842 a 1846) s piesňami na celý cirkevný rok, cieľom ktorých bolo pomáhať upevňovať pozície slovenčiny v chrámových piesňach.
Po požiari v Maduniciach, počas ktorého mu v roku 1843 zhorela fara aj kostol, prežil posledné roky života v Dobrej Vode pri Trnave u svojho priateľa, farára Martina Lackoviča. Stretnutie Hollého s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom práve na fare v Dobrej Vode 17. júla 1843 znamenalo významný medzník v procese uzákonenia spisovného jazyka. Do povedomia Slovákov sa zapísalo ako púť k Jánovi Hollému so žiadosťou o požehnanie pre novú spisovnú slovenčinu, ktoré aj dostali.
Ján Hollý, popredný básnik slovenského národného obrodenia nazývaný aj slovenský Homér, zomrel vo veku 64 rokov v Dobrej vode 14. apríla 1849, kde je tiež pochovaný.
Zdroje:
https://knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=806
M. Pišút a kol.: Dejiny slovenskej literatúry (1984)
J. Rezník: Túry do literatúry (2001, 2012)
Zdroj feed teraz.sk
