Básničkovaním som začal, pesničkovaním končím

Levoča/Bratislava 2. novembra (TASR) – Do literatúry vstúpil ako básnik a v roku 1974 vydal aj básnickú zbierku Zvieratko noc. Väčšinu tvorivého života však venoval literárnej vede a kritike. V sobotu 2. novembra bude mať Valér Mikula, renomovaný literárny vedec, kritik, historik, publicista, ale aj pedagóg či prekladateľ, 75 rokov.

„K literatúre ma priviedlo – ako inak – čítanie literatúry. Ako predškolák som vyrastal na hrubých zväzkoch Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí. Ako kritik potom už na Alexandrovi Matuškovi, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Štefanovi Krčmérym. Prví dvaja vedeli – najmä v mladom veku – kritizovať neúprosne, tretí vedel chváliť vkusne. Oboje je dodnes v našom kultúrnom ´okršleku´ vzácnosťou,“ uviedol pre TASR Mikula.

Ak má literatúra pre človeka čosi znamenať, musí to byť podľa neho hodnotná literatúra a úlohu kritiky vidí práve v hľadaní takých diel a autorov, ktorými sa človek rád nechá poznamenať. „Neprestávam veriť, že vynikajúce literárne – a vôbec umelecké – diela dokážu ovplyvniť aj takú nehmotnú, no fundamentálnu vec, ako je mentalita národa,“ zdôraznil dlhoročný literárny vedec.

Foto: TASR – Martin Baumann

Valér Mikula sa narodil 2. novembra 1949 v Levoči. Maturoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Spišskej Novej Vsi. Štúdium slovenského a francúzskeho jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave úspešne absolvoval v roku 1973.

V rokoch 1973 – 1976 pôsobil v Kabinete literárnej komunikácie vtedajšej Pedagogickej fakulty v Nitre, odkiaľ prešiel do Literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave. Interným ašpirantom v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave bol v rokoch 1977 – 1978. Ako odborný asistent na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Trnave pôsobil v 1979 – 1985.

Osobitné miesto v jeho pedagogickej činnosti patrí Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde začal vyučovať v roku 1985. V roku 1992 sa stal docentom a v roku 1997 ho vymenovali za profesora. Po novembri 1989 bol krátko prodekanom Filozofickej fakulty UK. Ako externý redaktor v Slovenských pohľadoch pôsobil v rokoch 1988 – 1990.

Roky 1990 až 1994 strávil aj vo Francúzsku na univerzitách v Clermont-Ferrand a Bordeaux. Hosťujúcim profesorom na univerzite INALCO v Paríži bol zas v rokoch 2005 – 2006.

Foto: TASR – Martin Baumann

Knižne debutoval v roku 1974 básnickou zbierkou Zvieratko noc, následne však rezignoval na básnickú tvorbu a začal pôsobiť ako glosátor a recenzent pôvodnej literárnej tvorby v Novom slove, Romboide, ale aj v dennej tlači či v literárnych rozhlasových reláciách.

„Zvieratko noc vyšlo v roku 1974. Knižočka sa ešte prešmykla cez privierajúce sa dvere normalizácie – o rok či dva by už určite nevyšla. Poéziu som bral najmä ako nezáväznú hru, lenže normalizácia všetko znormovala a nebolo pomyslenia ďalej si len tak ´básničkovať´, nik by to už neuverejnil. Napokon, vlastným básňam som až takú dôležitosť nepripisoval, začal som ju teda hľadať inde: v poézii i próze iných autorov. Mal som šťastie, že sa mi to stalo povolaním, keďže väčšinu svojho profesionálneho života som prežil ako pedagóg medzi poslucháčmi slovenskej literatúry,“ vysvetlil Mikula.

Je autorom teoretickej monografie o modernej slovenskej poézii Hľadanie systému obraznosti (1987), po ktorej nasledovala kniha kritík a esejí Literárne observatórium (1989). Interpretačné sondy do diel slovenskej literatúry od konca 18. storočia po súčasnosť zhrnul v roku 1997 do knihy s názvom Od baroka po k postmoderne. V roku 1999 vydal knihu rozhovorov Nečakanie na lepšie časy a knihu Na zapadákove nič nového, ktorá obsahuje výber z jeho politickej a kultúrnej publicistiky.

Súbor statí o dvoch výrazných, no aj kontroverzných osobnostiach slovenskej literatúry 20. storočia Dominikovi Tatarkovi a Miroslavovi Válkovi priniesol v diele Démoni súhlasu i nesúhlasu (2010). V roku 2013 mu vyšla kniha Čakanie na dejiny. State k slovenskej literárnej histórii.

Interpretácie diel viacerých slovenských, ale aj zahraničných autorov v rozpätí od Vajanského po Kopcsaya zhrnul do knihy Postinterpretácie (2014). Socialistickému realizmu venoval svoj kritický pohľad v komentovanej antológii Socialistický realizmus v slovenskej poézii (2017). V roku 2019 mu vyšli tri knihy naraz: Kritiky, Štúdie a eseje, Rozhovory.

Foto: TASR/Pavol Zachar

„Pred piatimi rokmi mi Kali Bagala k životnému jubileu vydal čosi ako výber z diela v troch zväzkoch. Lenže ´dielo´, to mi znelo priveľmi monumentálne a definitívne, a tak sme to nazvali ´výber z textov´. Na tej definitívnosti však predsa len niečo bude, lebo zväzok literárnych kritík sa končí mojou vlastne poslednou recenziou, a to na knihu Petra Sagana Môj svet. A potom sme to obaja – a zrejme definitívne – zavesili na klinec: Peter Sagan bicykel a ja literárnu kritiku. Nechcem sa už miešať mladším a mladým do ich literárnych polemík a chvál, lebo najmä to druhé sa teraz pestuje,“ doplnil dlhoročný literárny kritik.

V súčasnosti sa venuje hlavne prekladaniu francúzskych šansónov, z ktorých by chcel vydať aj antológiu. „Najnovšie, vlastne je to už pár rokov, pripravujem antológiu francúzskeho šansónu – možno aj na vydanie, ak motyka vystrelí. No aj keby nevystrelila, baví ma teraz prekladať, alebo vznešenejšie povedané, voľne prebásňovať francúzske šansóny. Šansónu sa hovorí aj spievaná poézia. Ide mi práve o tú poéziu, ktorá v nich bezpochyby je a ktorú pri preklade do iného jazyka treba často aj odznova stvoriť. Takže ´básničkovaním´ som začal, ˇpesničkovaním´ končím,“ zdôraznil pre TASR Mikula.