„K literatúre ma priviedlo – ako inak – ?ítanie literatúry. Ako predškolák som vyrastal na hrubých zväzkoch Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí. Ako kritik potom už na Alexandrovi Matuškovi, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Štefanovi Kr?mérym. Prví dvaja vedeli – najmä v mladom veku – kritizova? neúprosne, tretí vedel chváli? vkusne. Oboje je dodnes v našom kultúrnom ´okršleku´ vzácnos?ou,“ uviedol pre TASR Mikula.
Ak má literatúra pre ?loveka ?osi znamena?, musí to by? pod?a neho hodnotná literatúra a úlohu kritiky vidí práve v h?adaní takých diel a autorov, ktorými sa ?lovek rád nechá poznamena?. „Neprestávam veri?, že vynikajúce literárne – a vôbec umelecké – diela dokážu ovplyvni? aj takú nehmotnú, no fundamentálnu vec, ako je mentalita národa,“ zdôraznil dlhoro?ný literárny vedec.
Valér Mikula sa narodil 2. novembra 1949 v Levo?i. Maturoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Spišskej Novej Vsi. Štúdium slovenského a francúzskeho jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave úspešne absolvoval v roku 1973.
V rokoch 1973 – 1976 pôsobil v Kabinete literárnej komunikácie vtedajšej Pedagogickej fakulty v Nitre, odkia? prešiel do Literárnej redakcie ?eskoslovenského rozhlasu v Bratislave. Interným ašpirantom v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave bol v rokoch 1977 – 1978. Ako odborný asistent na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Trnave pôsobil v 1979 – 1985.
Osobitné miesto v jeho pedagogickej ?innosti patrí Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde za?al vyu?ova? v roku 1985. V roku 1992 sa stal docentom a v roku 1997 ho vymenovali za profesora. Po novembri 1989 bol krátko prodekanom Filozofickej fakulty UK. Ako externý redaktor v Slovenských poh?adoch pôsobil v rokoch 1988 – 1990.
Roky 1990 až 1994 strávil aj vo Francúzsku na univerzitách v Clermont-Ferrand a Bordeaux. Hos?ujúcim profesorom na univerzite INALCO v Paríži bol zas v rokoch 2005 – 2006.
Knižne debutoval v roku 1974 básnickou zbierkou Zvieratko noc, následne však rezignoval na básnickú tvorbu a za?al pôsobi? ako glosátor a recenzent pôvodnej literárnej tvorby v Novom slove, Romboide, ale aj v dennej tla?i ?i v literárnych rozhlasových reláciách.
„Zvieratko noc vyšlo v roku 1974. Knižo?ka sa ešte prešmykla cez privierajúce sa dvere normalizácie – o rok ?i dva by už ur?ite nevyšla. Poéziu som bral najmä ako nezáväznú hru, lenže normalizácia všetko znormovala a nebolo pomyslenia ?alej si len tak ´básni?kova?´, nik by to už neuverejnil. Napokon, vlastným bás?am som až takú dôležitos? nepripisoval, za?al som ju teda h?ada? inde: v poézii i próze iných autorov. Mal som š?astie, že sa mi to stalo povolaním, ke?že vä?šinu svojho profesionálneho života som prežil ako pedagóg medzi posluchá?mi slovenskej literatúry,“ vysvetlil Mikula.
Je autorom teoretickej monografie o modernej slovenskej poézii H?adanie systému obraznosti (1987), po ktorej nasledovala kniha kritík a esejí Literárne observatórium (1989). Interpreta?né sondy do diel slovenskej literatúry od konca 18. storo?ia po sú?asnos? zhrnul v roku 1997 do knihy s názvom Od baroka po k postmoderne. V roku 1999 vydal knihu rozhovorov Ne?akanie na lepšie ?asy a knihu Na zapadákove ni? nového, ktorá obsahuje výber z jeho politickej a kultúrnej publicistiky.
Súbor statí o dvoch výrazných, no aj kontroverzných osobnostiach slovenskej literatúry 20. storo?ia Dominikovi Tatarkovi a Miroslavovi Válkovi priniesol v diele Démoni súhlasu i nesúhlasu (2010). V roku 2013 mu vyšla kniha ?akanie na dejiny. State k slovenskej literárnej histórii.
Interpretácie diel viacerých slovenských, ale aj zahrani?ných autorov v rozpätí od Vajanského po Kopcsaya zhrnul do knihy Postinterpretácie (2014). Socialistickému realizmu venoval svoj kritický poh?ad v komentovanej antológii Socialistický realizmus v slovenskej poézii (2017). V roku 2019 mu vyšli tri knihy naraz: Kritiky, Štúdie a eseje, Rozhovory.
„Pred piatimi rokmi mi Kali Bagala k životnému jubileu vydal ?osi ako výber z diela v troch zväzkoch. Lenže ´dielo´, to mi znelo prive?mi monumentálne a definitívne, a tak sme to nazvali ´výber z textov´. Na tej definitívnosti však predsa len nie?o bude, lebo zväzok literárnych kritík sa kon?í mojou vlastne poslednou recenziou, a to na knihu Petra Sagana Môj svet. A potom sme to obaja – a zrejme definitívne – zavesili na klinec: Peter Sagan bicykel a ja literárnu kritiku. Nechcem sa už mieša? mladším a mladým do ich literárnych polemík a chvál, lebo najmä to druhé sa teraz pestuje,“ doplnil dlhoro?ný literárny kritik.
V sú?asnosti sa venuje hlavne prekladaniu francúzskych šansónov, z ktorých by chcel vyda? aj antológiu. „Najnovšie, vlastne je to už pár rokov, pripravujem antológiu francúzskeho šansónu – možno aj na vydanie, ak motyka vystrelí. No aj keby nevystrelila, baví ma teraz preklada?, alebo vznešenejšie povedané, vo?ne prebás?ova? francúzske šansóny. Šansónu sa hovorí aj spievaná poézia. Ide mi práve o tú poéziu, ktorá v nich bezpochyby je a ktorú pri preklade do iného jazyka treba ?asto aj odznova stvori?. Takže ´básni?kovaním´ som za?al, ?pesni?kovaním´ kon?ím,“ zdôraznil pre TASR Mikula.
Zdroj feed teraz.sk
