Baku a Jerevan viedli v posledných desa?ro?iach dve vojny o kontrolu nad regiónom Náhorný Karabach. Ide o sú?as? azerbajdžanského územia, hoci tam žili prevažne etnickí Arméni. V septembri 2023 ho Azerbajdžan po?as 24-hodinovej ofenzívy opätovne obsadil.
Obe bývalé sovietske republiky sa v marci dohodli na texte dlho o?akávanej mierovej zmluvy, ktorá má ukon?i? desa?ro?ia konfliktov. Azerbajdžan však pred podpisom dokumentu predložil sériu podmienok vrátane zmeny arménskej ústavy.
„Je nevyhnutné, aby bola táto zmluva podpísaná,“ povedal Barrot po?as návštevy Arménska. „Teraz dúfam…, že sa ?oskoro podarí pristúpi? k jej podpisu,“ dodal na tla?ovej konferencii s arménskym ministrom zahrani?ných vecí Araratom Mirzojanom.
Barrot znova potvrdil záväzok Francúzska podporova? územnú celistvos? a zvrchovanos? Arménska a pris?úbil tiež pokra?ovanie obrannej spolupráce s Jerevanom. „To všetko je zamerané výlu?ne na to, aby Arménsko získalo prostriedky na obranu svojho obyvate?stva, územnej celistvosti a zvrchovanosti,“ upresnil šéf francúzskej diplomacie.
Francúzsko v minulosti dodalo Arménsku vojenské vybavenie, vrátane samohybných húfnic CAESAR, pripomína AFP.
Ruský minister zahrani?ných vecí Sergej Lavrov minulý týžde? vyjadril obavy z vojenských vz?ahov Arménska s Francúzskom. „Ke? sa (náš) spojenec obráti na krajinu ako Francúzsko, ktorá vedie nepriate?ský tábor a ktorej prezident a ministri otvorene hovoria o Rusku s nenávis?ou, vyvoláva to otázky,“ povedal Lavrov v Jerevane. Okrem toho priznal, že niektoré ruské dodávky zbraní do Arménska meškali, ?o zdôvodnil prebiehajúcou vojnou na Ukrajine.
Barrot povedal, že Francúzsko a Európa nie sú vo vojne s Ruskom ani s jeho obyvate?mi, ale „vzdorujú putinizácii sveta – teda prekres?ovaniu hraníc silou na európskom kontinente“.
Zdroj feed teraz.sk