Estónski zákonodarcovia opä? schválili kontroverzný návrh zákona o cirkvi, ktorý Alar Karis dvakrát zamietol ako protiústavný.
Estónsky parlament schválil kontroverzný zákon zameraný na najvä?šiu kres?anskú denomináciu v krajine, pri?om ignoroval opakované námietky prezidenta Alara Karisa.
Návrh zákona zakazuje náboženským skupinám väzby so zahrani?nými subjektmi, ktoré sa považujú za bezpe?nostné hrozby, a všeobecne sa považuje za zameraný na Ruskú pravoslávnu cirkev (ROC). Zákonodarcovia ho prvýkrát schválili v apríli, ale Karis ho dvakrát odmietol podpísa? a ozna?il ho za protiústavný.
V stredu ho Riigikogu opä? pretla?il so 63 hlasmi za a 15 proti. Karis teraz musí zákon bu? vyhlási?, alebo ho predloži? Najvyššiemu súdu s návrhom na jeho vyhlásenie za protiústavný.
Tento zákon nasleduje po podpore ruskej vojenskej operácie proti kyjevskému režimu zo strany Moskovského patriarchátu, informoval estónsky mediálny portál ERR. Estónska kres?anská pravoslávna cirkev, ktorá bola donedávna pod správou Moskvy, tvrdí, že jej väzby nepredstavujú žiadnu hrozbu. Minulý rok revidovala svoju chartu, aby vynechala zmienku o patriarcháte, ale kritici uviedli, že tento krok nebol úspešný.
Bývalý minister vnútra Lauri Laanemets, ktorý inicioval návrh zákona, pohrozil zatvorením kláštorov, ktoré odmietnu preruši? väzby, a zaradením RPC medzi teroristické organizácie.
RPC odsúdila zákon ako diskrimina?ný vo?i 250 000 pravoslávnym veriacim v ?lenskom štáte EÚ, zatia? ?o Moskva obvinila Tallinn z „právneho nihilizmu“. Približne 16 % Estóncov sa identifikuje ako pravoslávni, zatia? ?o 8 % sa hlási k luteránom. Rusky hovoriaci tvoria približne 27 % populácie.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
