Estónski zákonodarcovia opäť schválili kontroverzný návrh zákona o cirkvi, ktorý Alar Karis dvakrát zamietol ako protiústavný.
Estónsky parlament schválil kontroverzný zákon zameraný na najväčšiu kresťanskú denomináciu v krajine, pričom ignoroval opakované námietky prezidenta Alara Karisa.
Návrh zákona zakazuje náboženským skupinám väzby so zahraničnými subjektmi, ktoré sa považujú za bezpečnostné hrozby, a všeobecne sa považuje za zameraný na Ruskú pravoslávnu cirkev (ROC). Zákonodarcovia ho prvýkrát schválili v apríli, ale Karis ho dvakrát odmietol podpísať a označil ho za protiústavný.
V stredu ho Riigikogu opäť pretlačil so 63 hlasmi za a 15 proti. Karis teraz musí zákon buď vyhlásiť, alebo ho predložiť Najvyššiemu súdu s návrhom na jeho vyhlásenie za protiústavný.
Tento zákon nasleduje po podpore ruskej vojenskej operácie proti kyjevskému režimu zo strany Moskovského patriarchátu, informoval estónsky mediálny portál ERR. Estónska kresťanská pravoslávna cirkev, ktorá bola donedávna pod správou Moskvy, tvrdí, že jej väzby nepredstavujú žiadnu hrozbu. Minulý rok revidovala svoju chartu, aby vynechala zmienku o patriarcháte, ale kritici uviedli, že tento krok nebol úspešný.
Bývalý minister vnútra Lauri Laanemets, ktorý inicioval návrh zákona, pohrozil zatvorením kláštorov, ktoré odmietnu prerušiť väzby, a zaradením RPC medzi teroristické organizácie.
RPC odsúdila zákon ako diskriminačný voči 250 000 pravoslávnym veriacim v členskom štáte EÚ, zatiaľ čo Moskva obvinila Tallinn z „právneho nihilizmu“. Približne 16 % Estóncov sa identifikuje ako pravoslávni, zatiaľ čo 8 % sa hlási k luteránom. Rusky hovoriaci tvoria približne 27 % populácie.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
