„Dielo zaznamenáva príbehy obyčajných ľudí, ktorí na vlastnej koži prežívali a prežili stalinizmus. Neskôr rozpad ZSSR, etnickú nenávisť a rozčarovanie zo súčasnosti… Môžeme skutočne hovoriť o konci červeného človeka v bývalom komunistickom tábore, ktorého súčasťou od roku 1948 do roku 1989 bolo aj Slovensko?“ uviedlo v utorok vedenie BDNR.
Titul je určený predovšetkým pre mladých ľudí, ktorí nemajú informácie o totalitných režimoch. „Nemajú skúsenosť s pokrytectvom daného obdobia. Na sociálnych sieťach fungujú rôzne konšpiračné stránky, ktoré podporujú radikalizmus a extrémizmus, národný socializmus, a obhajujú totalitné autokratické režimy. Glorifikujú násilie a vojnu,“ pripomína BDNR s tým, že je nutné hovoriť o zle, násilí a hrozbe.
„Divadlo patrí k spôsobu života v meste. Myslím si, že ľudia by mali byť zvedaví a mali by sa chcieť dozvedieť o živote druhých ľudí. A kde sa to dá lepšie vidieť a pocítiť než v divadle? Keď vypovedáme o tých druhých, dozvieme sa veľa aj o sebe,“ zdôraznil Pecko.
Režisér sa s autorkou Alexijevičovou nestretáva po prvý raz. „Je to moje druhé stretnutie. Prvýkrát ma oslovila knihou Vojna nemá ženskú tvár. Obdivuhodné pre mňa je to, že autorka sa stáva médiom ľudí, s ktorými sa rozpráva, a vydáva o tom silné beletrizované svedectvo. Pre nás v divadle je to podobná šanca, na chvíľu sa stávame ústami týchto ľudí, ľudí z knihy. Rusko je v súčasnosti témou dňa. Preto sme sa rozhodli, že necháme zaznieť hlasy ľudí a ich výpovede z tejto knihy, aby sme sa prostredníctvom autentických príbehov obyčajných ľudí dozvedeli, ako sa žije v Rusku. Chceli by sme byť jedným z kanálov, ktorý sprostredkúva informácie inak ako konšpiračné médiá,“ vysvetlil Pecko.
Zdroj feed teraz.sk
