Všetky predstavenia bábkarov aj verklikárov sa odohrávali vonku na ulici, čo podľa slov Gontka vytvára skvelú atmosféru pripomínajúcu parížsky Montmartre. Bábkari zo Slovenska, z Českej republiky, Maďarska, Talianska a Francúzska i verklikári zo Slovenska, z Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Maďarska a Poľska sa predstavili v mestskom parku na Sihoti, na Kupeckej ulici a pešej zóne, ale aj na Ulici 7. pešieho pluku pred Starým divadlom Karola Spišáka.
Kočujúci bábkari i verklikári k verejným priestranstvám podľa slov Gontka neodmysliteľne patrili od 18. storočia až do polovice 20. storočia. V druhej polovici minulého storočia boli z ulíc vykázaní. „Keďže nemohli vykonávať živnosť, táto tradícia sa zo slovenských miest a dedín vytratila,“ povedal. V krajinách, kde tieto živnosti či remeslá neboli vytesnené na okraj spoločnosti, sa tešia dodnes veľkej popularite a sú súčasťou rôznych podujatí.
Význam tradičného bábkového divadla podčiarkuje jeho zápis do slovenského Národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva v roku 2013 a spolu s českým bábkarstvom zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO ako tradičného interpretačného umenia v roku 2016.
Zdroj feed teraz.sk