ANO v predchádzajúcich vo?bách skon?ilo za trojkoalíciou SPOLU druhé iba o nieko?ko desatín percenta. Dôležité však pod?a politológa bolo, že Babiš išiel do volieb bez potenciálnych koali?ných partnerov, ke?že ANO ich po?as svojej vlády voli?sky vysalo. V sú?asnosti je situácia iná, Babiš si zrejme bude môc? vybera?. Jeho prvou vo?bou však bude jednofarebná vláda. „Formou to bude pravdepodobne menšinový kabinet, ktorý bude podporova? koalícia okolo hnutia Sta?ilo! alebo okolo hnutia (Sloboda a priama demokracia) SPD, prípadne Motoristi. Myslím si, že priamo vstupova? do kabinetu možno ani niektoré subjekty nebudú chcie?, budú ho radšej len nepriamo podporova?,“ na?rtol potenciálnu situáciu Jágr.
Pripomenul, že podobne už jedna Babišova vláda fungovala, ke? ju tolerovala Komunistická strana ?iech a Moravy (KS?M), ktorej takýto model vyhovoval. Dostávala za to funkcie a rôzne programové ústupky. Problémom Babiša – nech už by vytvoril vä?šinovú ?i menšinovú vládu – bude pod?a politológa to, že ho pri jednotlivých hlasovaniach budú môc? vydiera? viaceré subjekty. Obe neformálne koalície totiž pozostávajú zo štyroch strán a nie je jasné, ako budú vnútorne fungova?. „Uvidíme, ?o z toho po vo?bách vznikne… ?i sa jednotliví poslanci neodtrhnú. Môže tam by? mnoho odpadlíkov, rebelov,“ podotkol.
Ak by sa do Poslaneckej snemovne dostali obe zoskupenia a všetky ostatné subjekty pod?a aktuálnych preferencií, môže tam po vo?bách pôsobi? 15 aj viac rôznych politických strán ?i hnutí. „To je bezprecedentné. Bolo to tu na za?iatku 90. rokov, ke? ?eská republika ešte len vznikala, prípadne za prvej republiky (?eskoslovenská republika v rokoch 1918 až 1938). Ale to je úplne iný svet,“ zdôraznil Jágr. V priebehu prvého volebného obdobia novovzniknutej Poslaneckej snemovne v rokoch 1993 až 1996 existovalo v dolnej komore postupne 16 poslaneckých klubov.
Po hnutí ANO, ktoré v prieskumoch dlhodobo dosahuje nad 30 percent, nasleduje so stratou približne desiatich percentuálnych bodov koalícia SPOLU tvorená stranami ODS, KDU-?SL a TOP 09. Ako jediná tvorí skuto?nú koalíciu, takže na to, aby sa dostala do snemovne, potrebuje 11 percent hlasov – na rozdiel od neformálnych koalícií, ktorým sta?í pä? percent. Líder SPOLU, sú?asný ?eský premiér a predseda ODS Petr Fiala verí, že stále majú šancu Babiša vo vo?bách porazi?, i ke? pod?a komentátorov to už ve?mi pravdepodobné nie je. Jágr vidí u SPOLU dva hlavné problémy – jednak výraznú nepopularitu sú?asnej vlády a tiež to, že nevznikli žiadne nové subjekty, ktoré by mohli jej koali?ný potenciál posilni?. „Zjednocovanie hlasov, ktoré prepadli, sa odohráva na druhej strane politického spektra,“ dodal s odkazom na zoskupenia okolo hnutia SPD a Sta?ilo!.
Poukázal tiež na to, že samotné hnutie SPD malo na za?iatku roka v prieskumoch okolo šes? až osem percent, ale po spojení s ?alšími stranami sa stalo tre?ou najrelevantnejšou silou. V niektorých prieskumoch sa na tretej prie?ke strieda s vládnym hnutím Starostovia a nezávislí (STAN). Piráti po odchode z vlády vlani v septembri spadli až k pä?percentnej hranici. V sú?asnosti v neformálnom spojení so Stranou zelených prekro?ili v niektorých prieskumoch devä? percent. Pod?a Jágra sa im podarilo zbavi? sa nálepky vládnej strany a ich sú?asná kritická pozícia ku kabinetu Petra Fialu im v náraste preferencií pomohla.
Volebná ú?as? bude pod?a toho, ako ju v sú?asnosti deklarujú voli?i v prieskumoch, nižšia než naposledy. O?akáva to aj Jágr. „Vo?by v roku 2021 boli z poh?adu volebnej ú?asti rekordné za posledných asi 20 rokov, ?o sa asi nezopakuje, ale stále môže by? ú?as? dos? vysoká. Spolo?nos? a politika je ve?mi polarizovaná a polarizácia vždy volebnú ú?as? zvyšuje,“ dodal ?eský politológ.
(spravodajky?a TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
