Alijev po rokovaní v Astane vyhlásil, že do Arménska prepravili cez azerbajdžanské územie dodávku obilia. Ide o prvý tranzit tovaru do Arménska cez Azerbajdžan od pádu Sovietskeho zväzu na za?iatku 90. rokov, ke? medzi týmito bývalými sovietskymi republikami vypukla prvá vojna o sporné územie Náhorný Karabach.
„Myslím si, že je to dobrý ukazovate? toho, že mier medzi Azerbajdžanom a Arménskom už neplatí len na papieri, ale aj v praxi,“ citovali Alijeva azerbajdžanské štátne médiá.
Hrani?né priechody medzi krajinami ostávajú na?alej uzavreté. Tovar bude pod?a Alijevovho poradcu Hikmeta Hadžijeva do Arménska putova? cez územie Gruzínska. Zrušenie obmedzení ozna?il za „ekonomický prínos, ktorý umožnil mier“.
Hovorky?a arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana krok Azerbajdžanu ocenila a ozna?ila ho za „významné gesto smerom k otvoreniu regionálnej komunikácie, posilneniu vzájomnej dôvery a inštitucionalizáciu mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom“.
Jerevan a Baku po rozpade Sovietskeho zväzu viedli viacero vojenských konfliktov o sporný, prevažne Arménmi obývaný azerbajdžanský región Náhorný Karabach. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane. O kontrolu nad ním však prišli po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých všetci etnickí Arméni Náhorný Karabach opustili.
V auguste obe krajiny po sprostredkovaní zo strany USA podpísali mierovú dohodu. Niektoré sporné otázky vrátane podmienky Azerbajdžanu na zmenu arménskej ústavy však zostávajú nevyriešené.
Zdroj feed teraz.sk
