Alijev po rokovaní v Astane vyhlásil, že do Arménska prepravili cez azerbajdžanské územie dodávku obilia. Ide o prvý tranzit tovaru do Arménska cez Azerbajdžan od pádu Sovietskeho zväzu na začiatku 90. rokov, keď medzi týmito bývalými sovietskymi republikami vypukla prvá vojna o sporné územie Náhorný Karabach.
„Myslím si, že je to dobrý ukazovateľ toho, že mier medzi Azerbajdžanom a Arménskom už neplatí len na papieri, ale aj v praxi,“ citovali Alijeva azerbajdžanské štátne médiá.
Hraničné priechody medzi krajinami ostávajú naďalej uzavreté. Tovar bude podľa Alijevovho poradcu Hikmeta Hadžijeva do Arménska putovať cez územie Gruzínska. Zrušenie obmedzení označil za „ekonomický prínos, ktorý umožnil mier“.
Hovorkyňa arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana krok Azerbajdžanu ocenila a označila ho za „významné gesto smerom k otvoreniu regionálnej komunikácie, posilneniu vzájomnej dôvery a inštitucionalizáciu mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom“.
Jerevan a Baku po rozpade Sovietskeho zväzu viedli viacero vojenských konfliktov o sporný, prevažne Arménmi obývaný azerbajdžanský región Náhorný Karabach. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane. O kontrolu nad ním však prišli po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých všetci etnickí Arméni Náhorný Karabach opustili.
V auguste obe krajiny po sprostredkovaní zo strany USA podpísali mierovú dohodu. Niektoré sporné otázky vrátane podmienky Azerbajdžanu na zmenu arménskej ústavy však zostávajú nevyriešené.
Zdroj feed teraz.sk
