Celosvetovo priznalo pocity stresu ovplyv?ujúceho každodenný život 62 percent ?udí, situácia sa však líši pod?a regiónov. Najmenej ho pod?a prieskumu zažívajú obyvatelia Japonska. Mieru stresu, ktorá by ?u?om znemožnila chodi? do práce, celosvetovo uvádza 40 percent ?udí, pri?om v ?R je to 27 percent.
Najviac v strese sa cíti by? generácia Z. Naj?astejšie sa uvádza, že ide o ?udí narodených v rokoch 1997 až 2012. Až 85 percent ?udí tejto generácie uviedlo, že zažívali takú mieru stresu, pri ktorej mali pocit, že „nezvládajú svoje veci“. Na rozdiel od starších generácií je však takzvaná Gen Z viac ochotná o problémoch spojených s psychickým zdravím hovori?.
Pri porovnaní miery stresu u mužov a žien výskum ukázal, že viac sú ním zasiahnuté ženy, a to naprie? všetkými vekovými skupinami.
Pod?a riadite?a agentúry Ipsos Jakuba Malého je z dlhodobých dát vidite?né, že dôraz na duševné zdravie v ?esku aj vo svete rastie, a to najmä po pandémii covidu-19. „Dlhodobý stres má vplyv nielen na spolo?enský život, ale vedie aj k absencii v práci, najmä u mladej generácie. To má, pochopite?ne, negatívne dôsledky na firmy aj ekonomiku ako celok. Mnoho firiem si to uvedomuje a zavádza programy na podporu duševného zdravia svojich zamestnancov,“ podotkol.
Výskum tiež ukázal, že duševné a fyzické zdravie je pod?a 79 percent ?echov rovnako dôležité. Napriek tomu však ?eský zdravotnícky systém pod?a verejnosti uprednost?uje fyzické zdravie pred duševným. Dôležitos? psychického zdravia ?astejšie pod?a Ipsos zdôraz?ujú mladí ?udia.
Na výskume, ktorý sa uskuto?nil v auguste 2024, sa zú?astnilo 1002 respondentov vo veku od 18 do 65 rokov.
(spravodajky?a TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
