Prípravu plánu pre ISF vedie Ústredné velenie armády USA pre operácie na Blízkom východe (CENTCOM). Sily majú zah??a? novú palestínsku policajnú zložku, ktorú budú cvi?i? a kontrolova? USA, Egypt a Jordánsko spolu s vojakmi z arabských a moslimských krajín. Ochotu prispie? vlastnými vojakmi nazna?ilo už nieko?ko krajín vrátane Indonézie, Azerbajdžanu, Egypta a Turecka.
„Ak nebude v Gaze bezpe?nos? a spo?ahlivá správa, s ktorou budú Izrael?ania súhlasi?, uviazneme v situácii, ke? bude Izrael neustále úto?i?,“ povedal jeden zo zdrojov zapojených do plánovania.
Na základe 20-bodového mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa je nasadenie medzinárodných stabiliza?ných síl podmienkou toho, aby sa izraelská armáda stiahla zo zhruba 50 percent územia Pásma Gazy, ktoré má stále pod kontrolou. O?akáva sa, že ISF sa zamerajú na zaistenie hranice palestínskej enklávy s Izraelom a zabránenie pašovania zbraní.
Všetko to ale pod?a Axiosu závisí od ochoty militantného hnutia Hamas vzda? sa vlády v pásme a aspo? ?asti svojho arzenálu zbraní.
Vytvorenie ISF bolo k?ú?ovou témou diskusií na stretnutiach, ktoré po?as nedávnych návštev v Izraeli absolvovali Trumpovi vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner, viceprezident USA J. D. Vance a minister zahrani?ných vecí Marco Rubio. Americká strana pod?a istého izraelského zdroja nazna?ila svoje predstavy týkajúce sa ve?kosti ISF, zatia? ?o Izrael?ania zdôraz?ovali, že ove?a dôležitejšia je legitimita síl v povedomí miestneho obyvate?stva a ich ochota bojova?, prípadne aj zabíja?, ak to bude potrebné.
Americkí predstavitelia sa snažia zabráni? obnoveniu vojny v Pásme Gazy a považujú ISF za k?ú?ovú sú?as? riešenia, avšak sú si vedomí, že to nemožno uponáh?a?, napísal server Axios. „Je lepšie postupova? pomaly a urobi? to správne, pretože druhú šancu nedostaneme,“ skonštatoval pre spravodajský portál vysokopostavený ?inite? USA.
Jedným zo sporných bodov je, že len málo krajín je pripravených vysla? svojich vojakov, aby bojovali proti Hamasu, alebo ich posla? do krížovej pa?by medzi Hamasom a konkuren?nými skupinami – nieto ešte medzi Hamasom a Izraelom. Medzi Izraelom a palestínskym hnutím od 10. októbra napriek ob?asným izraelským útokom stále platí krehké prímerie.
Ochotu podie?a? sa na ISF vyjadrilo aj Turecko, jeho vojenskú prítomnos? v Gaze však Izrael odmieta. Napriek tomu Spojené štáty chcú, aby sa Turecko do procesu zapojilo spolu s Katarom a Egyptom, pretože ich považujú za krajiny, ktoré sú najviac schopné prinúti? Hamas, aby „sa správal slušne“, povedal nemenovaný americký zdroj.
Hlavným cie?om pod?a Axiosu teraz je presved?i? Hamas, aby vôbec súhlasil s nasadením ISF. „Ak vstúpite do prostredia, kde vás Hamas vníma ako okupa?nú silu, bude to ?ažké. Ale ak Hamas súhlasí, to je iná situácia,“ myslí si jeden z predstavite?ov. V takomto scenári by ISF nemusela vies? vojnu proti Hamasu, ale len presadzova? mier a bojova? proti prvkom, ktoré ho snažia naruši?.
Militantné hnutie dalo pod?a sprostredkovate?ov najavo, že by mohlo da? svoj súhlas. K?ú?ové je, aby Hamas uveril, že jeho bojovníci skuto?ne dostanú amnestiu, ak bude súhlasi? s ?alším postupom, a nebudú na druhý de? prenasledovaní medzinárodnými silami alebo svojimi palestínskymi nepriate?mi, dodal americký ?inite?.
Zdroj feed teraz.sk
