O jeho druhom románe Drevená dedina však už predstavitelia komunistického totalitného režimu v ?eskoslovensku hovorili ako o ukážkovom literárnom diele socialistického realizmu. V utorok 10. júna uplynie od narodenia spisovate?a a básnika 120 rokov.
Život, tvorbu, ale aj osobné postoje Františka He?ka výrazne ovplyvnilo to, že vyrastal a dlho pôsobil na vidieku, mimo kultúrnych centier. Jeho smerovanie nezmenilo ani to, ke? sa stal pracovníkom Matice slovenskej v Martine, ?i pres?ahovanie do Bratislavy. Nezapadol totiž do spisovate?ských kruhov a neholdoval ani bohémskemu spôsobu života svojich spisovate?ských kolegov, hlavne tých, ktorí pôsobili v Bratislave. Im venoval aj viaceré kritické až príkre slova napríklad v nedokon?enom románe Svätá tma.
Ešte viac sa o jeho postojoch dá dozvedie? prostredníctvom denníkových zápisov, ktoré si spolo?ne manželkou, tiež spisovate?kou a poetkou Máriou Jan?ovou, zapisovali v rokoch 1938 – 1960. Ich zápisky vyšli v roku 2011 aj knižne pod názvom Denníky 1938 – 1960, v?aka ich dcére Magdaléne Hajnošovej, rodenej He?kovej.
František He?ko sa narodil 10. júna 1905 v Suchej nad Parnou. Po skon?ení základného vzdelania, ktoré absolvoval v rodnej obci a v Bratislave študoval na Vinársko-ovocinárskej strednej škole v Bratislave a na Hospodárskej škole v Košiciach, kde zmaturoval. Vzdelanie z po?nohospodárstva si doplnil aj po?as jednoro?ného postgraduálneho štúdia v Prahe. Jeho o desa? rokov mladším bratom bol významný prekladate?, najmä z talian?iny a francúzštiny, Blahoslav He?ko (1915 – 2002).
V rámci svojho vzdelania vystriedal František He?ko viacero zamestnaní, od hospodárskeho správcu a družstevného revízora, cez redaktora hospodárskych, ?udovýchovných a osvetovo-populariza?ných ?asopisov, až po vydavate?ského redaktora a editora v Matici slovenskej v Martine, profesionálneho spisovate?a a predsedu Zväzu slovenských spisovate?ov, ktorým bol v rokoch 1954 – 1956. Okrem rodiska dlhodobejšie žil vo Vozokanoch, Radošinej, Ve?kých Levároch, Bernolákove, Svätom Jure, Dolnej Lehote, Martine, Bratislave a opä? v Martine.
Do slovenskej literatúry vstúpil ako básnik, pri?om ideovo a formálne mal najbližšie k predstavite?om slovenských ruralistov. Knižne debutoval v roku 1931 básnickou zbierkou Vys?ahovalci. ?alšie knižné vydanie jeho veršov nechalo na seba ?aka? do roku 1942, ke? vydal zbierku s názvom Na pravé poludnie. Tretia a posledná kniha básni Slovanské verše vyšla He?kovi v roku 1946.
Presadil sa však najmä ako prozaik, ke? po vydaní ?erveného vína v roku 1948 prekvapil úrov?ou a literárnou kvalitou vtedajšiu kritiku a úspech dosiahol aj u ?itate?ov. Román za?al písa? v roku 1943, pri?om pôvodne išlo o rozhlasové, tak trochu rozprávkové, rozprávanie o matke, ktoré vzniklo na podnet básnika Jána Kostru.
He?ko s však k téme ustavi?ne vracal a dop??al ho, až napokon vznikol román o vinohradníckej rodine Habdžovcov. Tá sa najprv tvrdou prácou vzmohla na dôstojný život, ale po?as ve?kej hospodárskej krízy prišla takmer o všetko. ?ervené víno je románová kronika z prvej polovice 20. storo?ia, prinášajúca mnohé dobové reálie, a je podaná bohatým a expresívnym jazykom.
V ?ase vydania románu si však He?ko nebol istý svojím prozaickým majstrovstvom. Koncom júla 1948 o tom píše aj v jednom z denníkových zápisov: „Napísal som román… A teraz sa bojím, že ma tým románom praštia po hlave.“ Jeho obavy pramenili z toho, že román vyšiel len pár mesiacov po tom, ako vo februári 1948 prevzali moc v ?eskoslovensku komunisti. ?ervené víno, teda vydanie z roku 1948, však ešte uniklo z pasce nastupujúceho socialistického realizmu.
Zmena nastala po II. zjazde ?eskoslovenských spisovate?ov v roku 1956, ke? Vladimír Miná? ozna?il ?ervené víno síce za najlepšie slovenské dielo desa?ro?ia, ale zárove? He?ka vyzval, aby román ideovo prerobil. Ten sa napokon dal nahovori? a v ?alších vydaniach po tomto zjazde zredukoval v texte náboženské ?asti.
Za He?kovho života vyšlo ?ervené víno v šiestich vydaniach a neskôr aj v prekladoch do ?eštiny, ruštiny, slovin?iny, bulhar?iny, nem?iny, ma?ar?iny a litov?iny. V 70. rokoch minulého storo?ia sa do?kalo aj filmového, resp. televízneho rovnomenného spracovania, o ktoré sa postaral režisér Andrej Lettrich. V snímke sa predstavili Štefan Kvietik, Emília Vášáryová, Michal Do?olomanský, Eva Krížiková, Zuzana Kocúriková i Vilma Jamnická.
Druhý román Drevená dedina, ktorý vyšiel v roku 1951, He?ko už napísal pod?a zásad socialistického realizmu. Román o zakladaní ro?níckeho družstva na Orave už o tri roky po jeho vydaní sfilmoval Andrej Lettrich a herecké obsadenie tvorili Samuel Adam?ík, Andrej Bagar, Mária Bancíková, Karol Machata i Jozef Kroner.
V roku 1953 sa František He?ko prezentoval esejistickou knihu Od veršov k románom a cestopisne ladeným dielom Moskva – Leningrad – Jasná Po?ana. O tri roky neskôr vydal svoje publicistické texty pod názvom Fejtóny a v roku 1958 prvú ?as? románu Svätá tma dobovo zasadeného do obdobia vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945).
V roku 2013 po 65 rokoch od prvého vydania, vyšlo bez cenzorských zásahov opä? ?ervené víno, jedno z vrcholných diel slovenskej povojnovej prózy.
František He?ko zomrel 1. marca 1960 v Martine, kde je aj pochovaný na Národnom cintoríne.
Zdroje: https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko; František He?ko – Mária Jan?ová, Denníky 1938 – 1960, 2011.
Zdroj feed teraz.sk
