Do histórie slovenského dramatického žánru sa zapísal triptychom Občianska trilógia (1978), ktorý tvoria divadelné hry Meridián (1974), Strieborný jaguár (1975) a hra Zlatý dážď (1976). Všetky tri hry sa postupne dočkali aj televízneho spracovania.
Ján Solovič sa narodil 8. marca 1934 v Pliešovciach. Maturoval v roku 1953 na gymnáziu vo Zvolene. Odbor divadelnej dramaturgie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave absolvoval v roku 1958.
Zo Solovičovej scenáristickej tvorby pre televíziu ostali v pamäti mnohých divákov inscenácie ako Traja z desiateho poschodia (1969), Dobrí ľudia ešte žijú (1979) a divácky úspešný a mnohokrát reprízovaný seriál Straty a nálezy z roku 1975.
Obľúbenosť Solovičových divadelných či televíznych hier z tohto obdobia súvisela aj s tým, že v nich dokázal i napriek cenzúre totalitného režimu upozorniť na problémy spoločnosti. Ich riešenia však ostali v hraniciach ideologických východísk doby spred roku 1989.
Od roku 1957 pracoval v Československom rozhlase v Bratislave najprv ako dramaturg, potom ako umelecký šéf. V rokoch 1971 – 1983 bol vedúcim tajomníkom a od roku 1984 – 1989 aj predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Od roku 1978 až do odchodu do dôchodku pôsobil ako docent televíznej a filmovej dramaturgie na VŠMU.
Ťažiskom Solovičovej literárnej tvorby boli dramatické žánre. Debutoval v roku 1953 rozhlasovou hrou o Mikulášovi Koperníkovi Torunský génius. Ako vysokoškolák napísal dobovú družstevnícku agitku Posledná hrmavica (1955). Po nej nasledovali hry Nepokojná mladosť (1957), Súhvezdie draka (1958) a U nás taká obyčaj (1960). Humorné či tragikomické ladenie majú jeho ďalšie hry Strašne ošemetná situácia (1968), Žobrácke dobrodružstvo (1970), Veža nádeje (1972) a hra Pozor na anjelov (1978).
V rokoch 1974 – 1976 napísal divadelné hry Meridián, Strieborný jaguár a Zlatý dážď, ktoré tvoria dramatický triptych s názvom Občianska trilógia. Triptych je generačnou ságou železničiarskej rodiny. Cez príbeh hlavnej postavy strojvodcu Tomáša Benedika, človeka veriaceho v ideály a odmietajúceho dobový protekcionizmus, odhalil dramatik mnohé negatívne stránky ľudskej či spoločenskej morálky v socialistickej spoločnosti. Hlavný hrdina sa postupne dostáva nielen do konfliktu so spoločnosťou, ale aj s vlastnými synmi.
Po vážnych témach z triptychu sa Ján Solovič vrátil ku komédii v hre Kráľovná noci v kamennom mori (1983) a k historickej dráme v hre Zvon bez veže (1984), ktorá zobrazuje život učenca Mateja Bela a jeho politicky prenasledovaného protipólu Daniela Krmana. V nasledujúcej hre Príliš odvážny projekt (1987) sa opäť vrátil k problémom svojich súčasníkov.
Z rozhlasových hier sa uvádzali najmä Prešporská predohra (1955), Polnoc bude o päť minút (1958), Ruky pre Luciu (1962), Prvý dialóg s vami, Druhý dialóg s vami (obe 1965), Rekomando (1968).
Bohatá je aj Solovičova televízna tvorba. Napísal literárne scenáre k viacerým filmom a mnohé svoje hry adaptoval pre televíziu. Medzi najzaujímavejšie televízne hry patria Traja z desiateho poschodia (1969), Dobrí ľudia ešte žijú (1979) a seriál Straty a nálezy (1975), v ktorom ako protagonisti hlavných postáv vynikli Magda Vášáryová, Milan Kňažko a Juraj Kukura.
Pre deti vydal v roku 1963 rozprávkovú knižku Výlet nad oblaky a v roku 1964 zostavil zborník krátkych scénických útvarov z pôvodnej a prekladovej tvorby s názvom Zradná čapica.
Kniha Jána Soloviča Krvavý trón vyšla v roku 2002. Ide o historickú dramatizáciu zo 17. storočia – z obdobia vlády Leopolda I. a prenasledovania protestantov v Uhorsku. Je tiež autorom komédie Maharadža z Royalu (2006) a v roku 2007 vyšla jeho autobiograficky štylizovaná kniha Moje radosti, v ktorej píše o svojej spolupráci s ochotníkmi. V publikácii sa nachádza aj úryvok scenára osemdielneho televízneho seriálu Fanatici o slovenských ochotníkoch.
Ján Solovič zomrel 10. júla 2022 vo Vysokých Tatrách vo veku 88 rokov.
Zdroje: www.litcentrum.sk, www.theatre.sk, Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia, SSS a SNK, 2001
Zdroj feed teraz.sk
