Austin:Útoky Ukrajiny západnými zbraňami v Rusku by neboli rozhodujúce

Berlín 6. septembra (TASR) – Americký minister obrany Lloyd Austin v piatok upozornil, že ak by Ukrajina dostala povolenie na používanie západných zbraní na útoky hlboko v Rusku, ako to žiada ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, situáciu na bojisku by to nezmenilo. Americký minister to povedal novinárom na záver schôdzky Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na nemeckej leteckej základni Ramstein. Informovala o tom agentúra Reuters, z ktorej čerpala TASR.

„Žiadna vojenská kapacita nemôže byť len tak sama o sebe v tejto kampani rozhodujúca,“ povedal Austin.

Zelenskyj v Ramsteine svojich západných spojencov opäť vyzval, aby povolili ukrajinským silám útočiť dodanými zbraňami dlhého dosahu na území Ruska – napríklad na letecké základne, z ktorých štartujú ruské lietadlá zhadzujúce bomby. Vyzval tiež na dodanie ďalších zbraní vrátane rakiet dlhého doletu a systémov protivzdušnej obrany.

Austin uistil, že Spojené štáty a spojenci budú pokračovať v podpore Ukrajiny v jej obrane proti ruským inváznym silám. Oznámil pri tom novú vojenskú pomoc v hodnote 250 miliónov dolárov, ktorá okrem iného zahŕňa aj muníciu pre systémy protivzdušnej obrany a raketomety HIMARS, protitankové strely Javelin, obrnené vozidlá či náhradné diely a súčiastky.

Na margo žiadostí Ukrajiny, aby jej Západ povolil svojimi zbraňami útočiť aj hlboko v Rusku, Austin povedal, že Moskva už beztak presunula lietadlá, ktoré vypúšťajú kĺzavé bomby na Ukrajinu, mimo dosahu amerických rakiet ATACMS. Ukrajina má podľa neho vlastné zbrane vrátane bezpilotných lietadiel a nimi môže zasahovať ciele v Rusku, ktoré sú pre rakety ATACMS či britské Storm Shadow príliš vzdialené.

Nemecko na stretnutí v Ramsteine prisľúbilo dodať Ukrajine ďalších 12 samohybných húfnic v hodnote 150 miliónov eur. Kanada zase plánuje v najbližších mesiacoch poslať vyše 80.000 malých rakiet vzduch-zem bez hlavíc plus 1300 bojových hlavíc a inú vojenskú pomoc.

Zelenskyj tvrdí, že schopnosť zasahovať ďaleké ciele by sa nemala vzťahovať iba na okupované územie na Ukrajine, ale aj územie v Rusku, „aby bola Moskva motivovaná usilovať sa o mier“. Tento jeho výrok podporilo aj Lotyšsko a Estónsko.

Niektorí spojenci Ukrajiny vrátane USA a Británie sa obávajú, že ak jej povolia Ukrajine útoky hlboko v Rusku, vyvolá to priamy konflikt medzi Západom a Ruskom. Moskva opakovane varuje pred dôsledkami takéhoto konania, no ukrajinský prezident hovorí, že pokusy Ruska o vytýčenie červených čiar „jednoducho nefungujú“ a treba ich ignorovať.