Stalo sa tak po tom, ako poslanci Národnej rady (NR) SR 3. novembra 2020 rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako De? obetí okupácie ?esko-Slovenska. V ten istý de? poslanci odsúhlasili aj to, že 21. jún sa bude pripomína? ako pamätný – De? odchodu okupa?ných vojsk sovietskej armády z ?esko-Slovenska.
Invázia bola najvä?šou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Za?ala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Na invázii s krycím názvom Operácia Dunaj sa zú?astnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Interven?ným jednotkám v po?te približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál Ivan Grigorjevi? Pavlovskij.
Len po?as prvého d?a okupácie zomrelo na území Slovenska alebo bolo smrte?ne zranených 20 ?udí. O de? neskôr pribudol k obetiam napríklad aj vtedy len 16-ro?ný Peter Legner, ktorého postrelili pred budovou hlavnej pošty na bratislavskom Námestí SNP. Zomrel pri prevoze do nemocnice. Po?as celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území ?eskoslovenska 406 ?udí.
Operácia mala zastavi? demokratiza?ný proces v ?SSR. Na ?ele tohto procesu stál Alexander Dub?ek, ktorý bol od januára 1968 prvým tajomníkom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany ?eskoslovenska (KS?). Na podporu reforiem vznikla aj výzva Dvetisíc slov, ktorú skoncipoval spisovate? Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnos?.
Pozitívna odozva myšlienok Pražskej jari v spolo?nosti bola však dôvodom, pre?o sa o situáciu v ?SSR za?ali intenzívne zaujíma? predstavitelia Sovietskeho zväzu. Sovietske vedenie za?alo požadova? rázny postup proti tzv. antisocialistickým silám v ?SSR.
Od 29. júna do 1. augusta trvalo známe rokovanie medzi ?lenmi Predsedníctva ÚV KS? a Politického byra ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) v ?iernej nad Tisou. Krátko nato, 3. augusta 1968, v Bratislave predstavitelia Sovietskeho zväzu, NDR, Po?ska, Ma?arska a ?SSR podpísali tzv. Bratislavskú deklaráciu, v ktorej bola zakotvená aj doktrína – právo Sovietskeho zväzu intervenova? v spojeneckých štátoch.
O okupácii ?eskoslovenska sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Pod tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Je?cin prezidentovi ?eskej a Slovenskej Federatívnej Republiky (?SFR) Václavovi Havlovi, boli podpísaní vtedajší predstavitelia konzervatívneho krídla KS? Alois Indra, Drahomír Kolder, Old?ich Švestka, Antonín Kapek a Vasi? Bi?ak.
Vedúci predstavitelia KS? na ?ele s Alexandrom Dub?ekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa v d?och od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaru?oval prítomnos? sovietskych vojsk v ?SSR dovtedy, pokia? v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 ?eských a slovenských politikov protokol nepodpísal František Kriegel.
Pobyt sovietskych vojsk v ?eskoslovensku legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desa? sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti – František Kriegel, František Vodslo?, Gertruda Sekaninová-?akrtová a Božena Fuková.
Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zastavili reformný proces v ?SSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka ÚV KS? a za?al sa proces normalizácie.
V ?ase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili ?eskoslovensko armády Bulharska, Ma?arska, NDR a Po?ska. Po?etné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.
Odchod sovietskych vojsk sa za?al 26. februára 1990, posledný transport prekro?il východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukon?ený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukon?ení odsunu.
O dva dni neskôr opustil ?eskoslovensko z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, ?ím sa definitívne skon?il 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v ?eskoslovensku.
„D?a 21. augusta 2024 si pripomíname 56. výro?ie tragických dní vojenskej intervencie ?asti vojsk Varšavskej zmluvy. Išlo o najvä?šiu ozbrojenú akciu v Európe od konca 2. svetovej vojny,“ uvádza VHÚ na svojej stránke.
Túto vojenskú intervenciu pod nátlakom sovietskeho mocenského vedenia legitimizoval tzv. moskovský protokol. Sovietske vojská svojou prítomnos?ou na území ?eskoslovenska vytvárali podmienky pre proces tzv. normalizácie a udržanie sa pri moci Husákovho konzervatívneho mocenského režimu až do novembra 1989. Posledný sovietsky vojenský transport opustil územie ?eskoslovenska v júni 1991, uvádza VHÚ.
Zdroj feed teraz.sk
