Zakladate? WikiLeaks Julian Assange bol prepustený z väzenia v Spojenom krá?ovstve už skôr, pri?om súdne dokumenty odhalili, že sa od neho o?akávalo priznanie viny k obvineniu zo špionáže v USA v rámci dohody o vine a treste s federálnymi prokurátormi.
The dohoda pre Juliana Assangea ?o mu umožnilo odís? z väzenia v Spojenom krá?ovstve“vyvoláva ur?ité vážne obavy týkajúce sa vplyvu na slobodnú tla?“ Andy Vermautšéfredaktor belgického Indegazette.be povedal Sputnik.
Dohoda o vine a treste môže od Assangea vyžadova?, aby „kompromisoval“ alebo sa „vzdal niektorých základných práv (…), ako je sloboda prejavu, mobilita alebo nepretržité monitorovanie, ?o možno považova? za ústupky, ktoré narúšajú princípy slobody tla?e,“ uviedli ?udské práva. obranca.
Ak bude Assange nútený s takýmito vecami súhlasi?, môže to skon?i? „vydláždi? cestu pre stíhanie budúcich novinárov a informátorov“ varoval Vermaut.
Nezávislý kandidát na prezidenta USA Robert F. Kennedy Jr. ostro kritizoval dohodu o vine a treste, ktorú bol zakladate? WikiLeaks Julian Assange nútený prija?, pri?om ju ozna?il za „zlú správu“ a „ve?kú ranu pre slobodu tla?e.
K?ú?ové body o prepustení zakladate?a WikiLeaks Juliana Assangea:
?? Assange bude prepustený po tom, ?o sudca podpíše dohodu medzi novinárom a ministerstvom spravodlivosti USA po?as pojednávania na ostrove Saipan, uviedla manželka zakladate?a WikiLeaks;
Okrem toho dohoda o vine a treste „možno vykresli? ako posun smerom doprava a odklon od ?udských práv a spravodlivosti.“
Ak ide o trik zo strany Bidenovej administratívy, je to „môže oslovi? liberálnych voli?ov a tých, ktorí podporujú ob?ianske slobody. To by však mohlo by? kontraproduktívne, ak by sa to vnímalo skôr ako kalkulovaný krok než posun smerom k princípu spravodlivosti,“ povedal u?enec.
Okrem toho, že Biden dúfa, že získa politický vplyv z dohody o vine a treste „woo voli?ov„Pred hroziacou prezidentskou debatou s Trumpom mohli by? v hre iné „geopolitické faktory“, špekuloval Vermaut.
„Spojené štáty sa možno snažia zabráni? ?alšiemu zhoršovaniu diplomatických vz?ahov a znovu získa? pozíciu ochrancu slobody tla?e,“ povedal.
‚Prelia?ina v slobode tla?e‘
Skuto?nos?, že Assange bol nútený prizna? vinu za nie?o, ?o neurobil, môže by? „urobi? priehlbinu v slobode tla?e“, profesor Stuart Reespovedal austrálsky akademik, riadite? The Sydney Peace Foundation a osobný priate? Juliana Assangea Sputnik.
Dodal, že je to pripomienka pre novinárov, že „mali sa zasta? Assangea.“
Pokia? ide o na?asovanie presunu, špekuloval:
„Myslím si, že proti vydaniu sa malo odvola? na londýnskych súdoch, ktoré sa mi a ostatným zdalo, akoby Ameri?ania toto odvolanie prehrali.“
Pod?a znalca „Ameri?ania sa obávali hanby, že ich žiados? o vydanie prehrá.“
Akademik pochyboval o tom, že dohoda o vine a treste nato?ko zvýši šance prezidenta Bidena v nadchádzajúcej predvolebnej diskusii s Trumpom.
„Myslím, že to bude desa?minútový zázrak, pokia? ide o diskusiu, pokia? ide o šance Bidena na opätovné zvolenie.“ Proti Bidenovi je ove?a viac síl, než je spravodlivé historické rozhodnutie umožni? Asadovi slobodu.“
Julian Assange opustil britskú väznicu Belmarsh s maximálnou ostrahou 24. júna, ke? tam strávil 1901 dní. Potom, ?o mu Najvyšší súd v Londýne udelil kauciu, Assange nastúpil do lietadla a odletel z Ve?kej Británie. O?akáva sa, že pojednávanie o žalobe sa uskuto?ní na Severných Mariánach, na tichomorskom území USA.
Pod?a oznamovate?ovej manželky Stelly dohoda zah??a priznanie viny jej manžela k jedinému obvineniu, ktoré sa týka zákona o špionáži a získavania a zverej?ovania informácií o národnej obrane.
„Dôležité tu je, že dohoda zah??ala ?as, ktorý slúžil, že ak by ju podpísal, mohol by chodi? slobodne“ povedala novinárom.
Assange strávil roky bojom proti vydaniu do Spojených štátov, ktoré sa ho snažili stíha?. V máji 2019 americká vláda obvinila austrálskeho ob?ana Assangea z 18 obvinení za zverejnenie tajných dokumentov WikiLeaks. Prokurátori tvrdili, že „sprisahali“ s analytikom spravodajskej služby americkej armády Chelsea Manningovou na “hacknú?“ do po?íta?a Pentagon.
Bombové odhalenie WikiLeaks
Rok po tom, ?o Julian Assange v roku 2006 založil WikiLeaks, stránka informátorov odhrnula oponu opera?ných postupov pre americký záchytný tábor Camp Delta v jeho Guantánamo Bay Námorná základ?a. 238-stranový armádny manuál z roku 2003 odhalil, že americká armáda držala väz?ov pred inšpektormi ?erveného kríža a držala nových väz?ov v izolácii na dva týždne, aby boli viac podriadení.
Vojak prvej triedy americkej armády Chelsea Manning, analyti?ka spravodajských služieb v Iraku, poskytla WikiLeaks za?iatkom roku 2010 množstvo usved?ujúcich materiálov o amerických vojnových zlo?inoch.
Dabovaný „Kolaterálna vražda“ video, záznam zaznamenaný zameriava?om amerického vrtu?níka Apache zverejnený v apríli 2010 odhalil, že jeho posádka sa smeje, ke? zavraždila 18 irackých civilistov vrátane dvoch novinárov agentúry Reuters pri nálete na Bagdad v roku 2007. Ukázalo sa, že americká armáda o incidente klamala, aby ho zakryla.
75 000 Vojnové denníky v Afganistane boli zverejnené v júli 2010. Odhalenia odhalili množstvo priate?ských požiarov v krajine a prípady vraždy afganských civilistov americkými a spojeneckými silami.
Dabovaný Vojnové denníky v IrakuV októbri 2010 bolo zverejnených 391 832 tajných správ. Súbory podrobne uvádzajú najmenej 109 000 úmrtí vo vojne v Iraku, vrátane viac ako 66 000 civilných úmrtí – viac, ako USA predtým priznali. Prípady mu?enia a iného zneužívania zo strany koali?ných síl.
„Cablegate“ odkazuje na približne 250 000 nezreagovaných diplomatických depeší USA zverejnených v novembri 2010. Depeše z decembra 1966 do februára 2010 zah??ali: šokujúce odhalenia o civilných úmrtiach v dôsledku vojenských operácií Washingtonu na Blízkom východe a v Afganistane; tajné útoky bezpilotných lietadiel v Jemene; nelichotivé komentáre o svetových lídroch; dôkaz o odpo?úvaní a snahách o zber „biografických a biometrických“ informácií k?ú?ových predstavite?ov OSN a pod.
The Súbory Guantánamo, zverejnené v apríli 2011, obsahovalo 779 tajných dokumentov z amerického zadržiavacieho tábora. Únik odhalil jasný dôkaz o rozšírenom používaní mu?enia a nekontrolovate?ných duševných chorobách v zariadení spôsobených ne?udským zaobchádzaním. Údaje ukázali, že viac ako 150 nevinných afganských a pakistanských civilistov bolo roky zadržiavaných a zneužívaných bez akéhoko?vek obvinenia.
The „Súbory globálnej inteligencie“ súvisiaci s Strategické predpovedanieInc. (Stratfor) boli zverejnené v rokoch 2012/2013. Viac ako 5 miliónov e-mailov zdokumentovalo „vnútorné fungovanie“ a techniky prania špinavých pe?azí súkromnej spravodajskej spolo?nosti, ktorá využívala sie? informátorov pri poskytovaní poradenstva americkým vládnym agentúram a korporáciám, vrátane ministerstva USA vnútornej bezpe?nosti, americkej Defence Intelligence Agency.
Ameriky globálne hackerské aktivity boli odhalené vo februári 2016. Ukázalo sa, že americká Národná bezpe?nostná agentúra (NSA) špehovala svetových lídrov vrátane vtedajšieho generálneho tajomníka OSN Ban Ki-Moona, vtedajšej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, a posledných troch francúzskych prezidentov.
V období pred prezidentskými vo?bami v USA v roku 2016 WikiLeaks zverejnilo 30 000 e-maily z osobného e-mailového ú?tu vtedajšej prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej. V ?ase, ke? bola ministerkou zahrani?ných vecí (2010–2014), odhalili jej hrubé porušenie pravidiel ministerstva zahrani?ia tým, že používala súkromný e-mailový server na prijímanie e-mailov, ktoré potenciálne obsahovali utajované informácie. ?alšie úniky informácií stiahli závoj zo schémy DNC, ktorá podkopala Clintonovho rivala Bernieho Sandersa v straníckych nomina?ných pretekoch. Clintonová pripísala svoju prehru v pretekoch v roku 2016 úniku. Preh?ady do vymyslený podvod o „hackovaní Ruska“. obvinenie zo spolupráce medzi Donaldom Trumpom a Ruskom spustilo vyšetrovanie amerického špeciálneho prokurátora Roberta Muellera. V nasledujúcej správe sa nenašli žiadne dôkazy Rusko – Trumpova tajná dohoda šírená kampa?ou Hillary Clintonovej.
Od roku 2015 do roku 2016 WikiLeaks publikoval návrhy kapitol mnohonárodné obchodné dohody dojednané tajne zo strany USA, EÚ a krajín južného Tichomoria. Únik informácií o Transpacifickom partnerstve (TTP), Transatlantickom obchodnom a investi?nom partnerstve (TTIP) a Obchode so službami (TiSA) ukázal, ako sa podnikoví vyjednáva?i snažili ovplyvni? dve tretiny globálnej ekonomiky.
V marci 2017 WikiLeaks zverejnil úniky s kódovým ozna?ením „Vault 7.“ Obrovský výpis dokumentov podrobne opísal, ako sa americká Ústredná spravodajská služba (CIA) uchýlila k sofistikovaným softvérovým nástrojom a technikám na kompromitáciu smartfónov, po?íta?ov, elektronického sledovania a kybernetického boja.