MOSKVA (Sputnik) – Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange v utorok uviedol, že jednou z podmienok jeho dohody o vine a treste so Spojenými štátmi bolo, že nepodá žalobu na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), aby napadol verdikt.
„Nakoniec som si vybral slobodu pred nerealizovateľnou spravodlivosťou, keď som bol roky zadržiavaný a čelil som 175-ročnému trestu bez účinného opravného prostriedku. Spravodlivosť pre mňa je teraz vylúčená, keďže vláda USA vo svojej dohode o vine a treste písomne trvala na tom, že nemôžem podať žalobu na Európsky súd pre ľudské práva, ani žiadosť o zákon o slobode informácií za to, čo mi urobila v dôsledku jej žiadosť o vydanie,“ Assange povedal na vypočutí v Štrasburgu.
Novinár vypovedal pred výborom pre právne záležitosti Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZRE).
Assange tvrdil, že všetky právne obranné mechanizmy sa ukázali ako neúčinné a existujú len na papieri.
„Zážitok z izolácie počas rokov v malej cele je ťažké sprostredkovať. Zbavuje človeka pocitu seba samého a zostáva len surová esencia existencie,“ konštatoval s tým, že „žiadne z vyhlásení, uznesení, správ, filmov, články, udalosti, zbierky, protesty a listy za posledných 14 rokov mali byť nevyhnutné.“
„Nadnárodná represia sa tu nemôže stať normou… Práva novinárov a vydavateľov v rámci európskeho priestoru sú vážne ohrozené… Vláda USA presadila nové nebezpečné globálne právne postavenie: len občania USA majú právo na slobodu prejavu. Európania a iní áno.“ nie,“ uviedol.
Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange prišiel do budovy Rady Európy v Štrasburgu. Tam prvýkrát svedčil pred výborom PACE o podmienkach zadržiavania vo väznici Belmarsh
WikiLeaks bola založená 4. októbra 2006, no do popredia sa dostala v roku 2010, keď začala zverejňovať rozsiahle úniky utajovaných vládnych informácií, najmä zo Spojených štátov amerických.
