Jeho meno sa však spája najmä s minimalizmom, pri?om v jeho prípade sa hovorí – ke?že sa netají svojou vierou v Boha -, o spirituálnom minimalizme. Napokon sa dopracoval k vlastnému štýlu, ktorý nazval tintinnabuli (zvony, zvon?eky).
Medzi jeho najznámejšie skladby patria diela Credo (1968), Fratres (1977), Cantus in Memoriam Benjamin Britten (1977), Tabula rasa (1977), Spiegel im Spiegel (1978), Stabat Mater (1985/2008), Magnificat (1989) ?i Symfónia ?. 4 (2008). V rokoch 2011-2018 a opä? v roku 2022 bol najhranejším žijúcim hudobným skladate?om na svete a v roku 2019 druhým najhranejším po Johnovi Williamsovi.
O svojej skladate?skej metóde uviedol: „Tintinnabuli je jednoduchý spôsob skladania, ale ten najjednoduchší je zárove? ten naj?ažší. Je to návrat k samotnému jadru, k tichu, k pokore. Je to h?adanie jednoty a zmyslu.“
Vo štvrtok 11. septembra sa svetoznámy estónsky hudobný skladate? dožíva 90 rokov.
Arvo Pärt sa narodil 11. septembra 1935 v meste Paide. Po rozvode rodi?ov sa ako trojro?ný pres?ahoval s matkou do mesta Rakvere, kde v siedmich rokoch za?al navštevova? hudobnú školu, v ktorej sa u?il hra? na klavíri. V školskom orchestri hrával na hoboji, v tane?nej kapele zase na bicie nástroje a spieval aj v školskom zbore. Vo veku 17-tich rokov sa prvýkrát predstavil ako skladate?, ke? verejne uviedli jeho skladbu Meloodia.
Od roku 1954 študoval kompozíciu na strednej hudobnej škole v Talline, ale po roku musel štúdium preruši?, lebo nastúpil na základnú vojenskú službu, po?as ktorej pôsobil v armádnej kapele. Po skon?ení vojenskej služby sa v roku 1956 vrátil k štúdiu kompozície pod vedením skladate?a Velja Tormisa (1930-2017).
O rok neskôr nastúpil na Tallinnské konzervatórium, kde bol jeho u?ite?om Heino Eller (1887-1970). V 50. rokoch dokon?il aj svoju prvú vokálnu skladbu, kantátu Meie aed (Naša záhrada) pre detský zbor a orchester. Štúdium ukon?il v roku 1963.
V rokoch 1958 – 1967 Pärt pracoval ako zvukový režisér v estónskom rozhlase. Od roku 1967 pôsobil ako hudobný skladate? v slobodnom povolaní. Pärtove vtedajšie avantgardné postupy sa nie vždy stretávali s porozumením sovietskej hudobnej kritiky, podobne ako jeho skladby so sakrálnym odkazom. Samotný Pärt napokon v roku 1980 z Estónska, ktoré bolo vtedy sú?as?ou Sovietskeho zväzu, emigroval.
S manželkou Norou a dvomi synmi sa usadil vo Viedni, ale o rok neskôr sa rodina v?aka štipendiu DAAD pres?ahovala do Berlína, kde Pärt zostal nasledujúce tri desa?ro?ia. V 80. rokoch uzatvoril aj kontrakty s prestížnymi vydavate?stvami ako Universal Edition a ECM Records. V roku 2010 sa vrátil do Estónska, kde v obci Laulasmaa ne?aleko Tallinu vzniklo Centrum Arva Pärta.
Pärt patrí medzi skladate?ov, ktorých kompozi?ný jazyk prešiel viacerými premenami, aby nakoniec vyústil do osobitého a individuálneho štýlu. Pre jeho rané kompozície je charakteristický príklon k neoklasicizmu.
V ?alších dielach uplat?oval rôzne kompozi?né techniky avantgardy. Ukážkami dodekafónie a serializmu sú diela Nekrológ (1960) ?i Perpetuum mobile (1963). Technikou koláže zasa zložil v roku 1966 Druhú symfóniu alebo Koncert pre violon?elo a orchester „Pro et contra“.
V rokoch 1968 – 1976 zažil tvorivú krízu, po?as ktorej sa zaoberal gregoriánskym chorálom, hudbou Notredamskej školy a renesancie. V tomto období vstúpil aj do ruskej pravoslávnej cirkvi. Klavírnou skladbou Für Alina, ktorú uviedol v roku 1976, vytvoril svojský štýl, ktorý nazval tintinnabuli.
V prvých rokoch komponovania v štýle tintinnabuli prevažujú v jeho tvorbe inštrumentálne diela nad vokálnymi ?i vokálno-inštrumentálnymi skladbami. V roku 1977 dokon?il svoje nahranejšie skladby: Fratres, Cantus in Memory of Benjamin Britten a Tabula rasa. V roku 1982 zasa dokon?il jedno zo svojich najvä?ších diel vôbec – Passio Domini nostri Jesu Christi secundum Joannem. Skladba sa považuje za jednu z najlepších príkladov štýlu tintinnabuli.
K inštrumentálnej tvorbe sa intenzívnejšie vrátil po roku 2000, ?o sa ukázalo dielami Lamentate pre klavír a orchester (2002), Symfónia ?. 4 (2008), Silhouette, (2009/2010) a Sequentia (2014).
Skladby Arva Pärta patria k najznámejším, najhranejším, najvydávanejším i najnahrávanejším dielam sú?asnej hudby.
Na otázku Enza Restagna, ako si skladate? vysvet?uje úspech svojej hudby, Pärt odpovedal: „Je možné, že ?udia, ktorí so záujmom sledujú moju hudbu, dúfajú, že v nej nie?o nájdu. Alebo ide možno skôr o ?udí, ktorí tak ako ja nie?o h?adajú a pri po?úvaní mojej hudby poci?ujú, že idú tým istým smerom.“
Zdroj feed teraz.sk
