Arménsko a Azerbajdžan viedli za?iatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý pod?a medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.
Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu v septembri 2023, ke? jeho sily uskuto?nili bleskovú 24-hodinovú ofenzívu a prevzali kontrolu nad celým Karabachom, ?o prinútilo takmer celú približne 100-tisícovú populáciu karabašských Arménov utiec? do Arménska. Jerevan uznal zvrchovanos? Baku nad Karabachom a vlani v máji sa v jeho prospech vzdal štyroch pohrani?ných dedín, ktoré zabral pred zhruba 30 rokmi.
Obe krajiny zárove? od konca zmienenej ofenzívy vedú rozhovory a opakovane vyhlasujú, že sa už blížia k uzavretiu komplexnej mierovej dohody, ktorá by ukon?ila ich dlhoro?né nepriate?stvo. Ich rokovania však dosia? žiaden prelom nepriniesli, napísala AFP.
Pašinjan na piatkovej tla?ovej konferencii povedal, že zo 17 bodov návrhu mierovej dohody zostávajú nevyriešené už len dva. „Jeden z týchto bodov sa týka otázky nerozmiestnenia zástupcov tretích strán na (spolo?ných) hraniciach,“ povedal. Dodal, že Jerevan navrhol realizova? takéto opatrenie na tých úsekoch hraníc, kde už bola vykonaná demarkácia.
Priblížil tiež, že medzi krajinami pretrvávajú názorové rozdiely v otázke stiahnutia žalôb na medzinárodných súdoch. Obe krajiny sa dodnes sporia vo viacerých prípadoch, ktorými sa zaoberajú Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), Medzinárodný trestný súd (ICC) aj Európsky súd pre ?udské práva (ES?P). Obvi?ujú sa z porušovania ?udských práv pred svojimi ozbrojenými konfliktmi, po?as nich aj ich ukon?ení.
„Musíme si by? istí, že prípady z medzinárodných súdov nielen stiahneme, ale sa ich aj úplne vzdáme,“ tvrdí Pašinjan. „V opa?nom prípade by mohla nasta? situácia, že obe strany stiahnu kauzy z medzinárodných súdov, no v ?alšej fáze Azerbajdžan tieto témy nastolí bilaterálne, ?o by mohlo vies? k eskalácii,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
